Tretí deň duchovných cvičení pre pápeža a Rímsku kúriu

Človek je ako granátové jablko: vnútro má mnoho malých šťavnatých semienok, podobne ako je mnoho elementov stvorenia. Boh ich dal všetky dohromady a potom do nich vdýchol dych života. Na začiatok tretieho dňa duchovných cvičení v dnešný utorok 11. marca ponúkol Mons. Angelo De Donatis pre pápeža Františka a Rímsku kúriu v dome „Divin Maestro” v Ariccii tento obraz stvorenia človeka. Poukázal tak na krásu ľudského tvora. Táto krása však – ako poznamenal – je odsúdená na zánik, ak sa bráni Božiemu dychu, milosrdnej láske Boha, ktorú nám dáva, aby prenikla do nášho vnútra. Stáva sa teda, že každé z týchto malých semienok, uchvátených túžbou po sebapotvrdení sa snaží expandovať do despotického konfrontovania sa s ostatnými, až spôsobí výbuch, a tak zapríčiní rozpad ovocia.

To je metafora, ktorú kazateľ použil na vysvetlenie vplyvu zla, ktoré sa zmocňuje človeka. Odvolal sa na príbeh o Ježišovom stretnutí s posadnutým podľa evanjelistu Marka (5,1-20), v ktorom upozornil na viaceré momenty: na dialóg, prosbu démona, aby ho nevyháňal, na otázku Ježiša, aké je jeho meno, a na následné utopenie svíň. Reakcia vlastníkov ošípaných v tejto epizóde nás približuje k tomu, čo sa deje v dnešnom svete. V skutočnosti nikto, ako hovorí Marek, si nevšímal mladého muža, ktorý, oslobodený od démona, sa vrátil do života. Boli plní obáv o ekonomickú škodu, spôsobenú smrťou tých dvoch tisícok ošípaných. Preto chceli Ježiša vyhnať. Tvárou v tvár ekonomickej pohanskej ideológii stojí náboženstvo. Ježiš vyháňa démona. A človek sa ocitá oslobodený Kristom. Nemá už strach, je zbavený strachu. Boh ho zachránil. Zachránil nie preto, že urobil niečo mimoriadne, ale preto, že prišiel k milosrdnej Božej láske. A k tomu, aby sme prišli k tejto láske, upozornil Mons. De Donatis, potrebujeme pomoc Ducha Svätého. Bez neho by to bolo nemožné. Naša práca, naše diela nám nemusia pomôcť dostať sa k Bohu, dodal exercitátor v dnešnej rannej meditácii.

Vzťahu medzi prácou človeka a Božou milosťou exercitátor venoval už aj pondelkové popoludňajšie meditácie. S odvolaním sa na pasáž z listu svätého Pavla Efezanom (2, 1-10) pripomenul najmä to, že našou úlohou nie je ukázať svetu, čo Cirkev robí, čo robia kňazi, čo robia kresťania, ale umožniť mu vidieť to, čo Boh koná skrze nás. Ale keď sa dostáva do popredia naše úsilie, naša práca, potom riskujeme, že sa stane všednou. Sme príliš zvyknutí robiť plány a potom prosiť Pána, aby nenechal misii zaniknúť. Je však potrebné zmeniť perspektívu: začať okopávaním pôdy, potom zasiať semeno, zvlažovať, a nakoniec sa ukáže úroda obilia. Mons. De Donatis dospel k záveru, že ovocie viery sa v skutočnosti rodí zo stretnutia medzi Bohom a človekom (Zdroj: L’Osservatore Romano). -jk-