Páter Lombardi k 1. výročiu pontifikátu pápeža Františka

V tieto dni pred blížiacim sa prvým výročím pontifikátu Svätého Otca Františka sa objavuje v médiách viacero komentárov na túto tému. Latinskoamerický pápež Bergoglio počas krátkeho, ale intenzívneho obdobia dvanástich mesiacov od pamätného 13. marca 2013 vzbudil všeobecnú pozornosť nielen voči otázkam cirkevným. Páter Federico Lombardi, riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice, považuje za podstatnú črtu tohto prvého roka pontifikátu „veľký záujem ľudí“ – a ako dodáva, nielen praktizujúcich katolíkov, ale všetkých ľudí celého sveta – o tohto pápeža a o jeho posolstvo. Hovorí: „Je to niečo, čo – ako si myslím a dúfam – je veľmi hlboko zakorenené v srdciach ľudí, ktorí sa cítili byť zasiahnutí slovom lásky, pozornosti, milosrdenstva, blízkosti, v ktorom skrze človeka, pápeža, prichádza Božia láska.“

Vymenúva ďalej niekoľko udalostí, ktoré boli pre neho osobne veľmi oslovujúce, počnúc prvým nezabudnuteľným objavením sa nového pápeža na balkóne Baziliky sv. Petra. Hovorca Vatikánu spomína tiež umývanie nôh mladistvým vo väzení na Zelený štvrtok, návštevu Lampedusy, ktorá bola silným vyjadrením blízkosti ľuďom zabudnutým a opusteným a tým, ktorí prišli o život na ceste za nádejou v lepšiu budúcnosť. Ďalej Svetové dni mládeže v Riu de Janeiro či púť do Assisi. Páter Lombardi pokračuje: „Pripomínam – povedal by som – programový dokument, apoštolskú exhortáciu Evangelii Gaudium, v ktorej máme skutočne srdce pápeža, vyjadrené veľmi jasne, veľmi obsažne ako program jeho pontifikátu. A potom konzistórium v mesiaci február. Toto všetko nám hovorí, aký intenzívny bol tento rok a koľkých aspektov sa dotkol, koľko stretnutí sa uskutočnilo.“

Pápež František má predstavu Cirkvi, ktorá vychádza zo seba v ústrety človeku. Hovorí o nevyhnutnej reforme. Páter Lombardi na otázku, ako sa zmenila Cirkev, odpovedá: „Cirkev sa mi skutočne javí ako putujúci ľud. To je najcharakteristickejšia črta: zmysel pre veľkú dynamickosť. Pápež dal veľký impulz a
kráča s Cirkvou, ktorá hľadá Božiu vôľu, ktorá hľadá svoje poslanie v dnešnom svete pre dobro všetkých, idúc naozaj k perifériám, až po hranice sveta. Pápež často hovorí o pastieroch, ktorí sú vpredu pred stádom, uprostred neho a za stádom, aby mu pomohli nájsť svoju cestu. Myslím si, že on to naozaj robí takto a vyzýva celú Cirkev, aby bola na ceste.“

Podľa pátra Lombardiho sa silný zmysel pre dynamiku odráža predovšetkým v pláne blížiacej sa synody, v ktorej sa Cirkev sústredí na centrálne miesto rodiny v spoločnosti. Medzi ďalšími významnými obrazmi, ktoré sa mu vynárajú v mysli hodnotiac prvý rok pontifikátu pápeža Františka, hovorí o generálnych audienciách: „Pápež prechádzajúci pomedzi ľudí, pápež, ktorý ich pozdravuje, obdarúva úsmevom a najmä zastavuje sa pri chorých. Toto jeho jasné rozhodnutie, že chorí sú prví, ktorých pozdraví po ukončení katechézy, sa mi zdá veľmi významné. Tí, ktorí trpia, ktorí sú slabí majú prioritu v srdci pápeža a Cirkvi, pretože majú vysokú prioritu v evanjeliu.“

Nakoniec páter Federico Lombardi reaguje ja na otázku, čo znamená byť hovorcom pápeža Františka? „Myslím, že veľmi pekná je skutočnosť, že protagonistom je sám pápež, teda je tým, kto hovorí vzbudzujúc záujem ľudí svojimi slovami, kto sa ich dotýka svojimi formuláciami, je to on sám, nepotrebuje zvláštneho sprostredkovateľa. To je pre mňa veľmi pozitívna skúsenosť a je to to, po čom som vždy tak trochu túžil: aby sa pápež približoval k srdciam ľudí bezprostredne, priamo, bez odstupu, bez zábran. Hovorca, ako nazývame riaditeľa Tlačového strediska, poskytuje informácie, ktoré sú však viac informáciami z pozadia, organizačného charakteru, o rozhodnutiach, ktoré sa prijímajú, aj tie sú dôležité, ale samotné slovo pápeža pre ľudí, pre svet, pre Cirkev, prichádza k nim priamo. To sa mi zdá veľmi pekné a podstatné.“ -jk-