Zamyslenie P. Milana Bubáka: Zle pochopený baránok

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 2. nedeľu cez rok A (Jn 1, 29-34)

„Veď on to urovná!” Milí priatelia, ako často sa uchyľujeme k takýmto slovám, keď čosi vyvedieme! Hľadáme človeka, ktorý by sa postaral o neporiadok, špinu a chaos, ktorý sme zapríčinili svojím nezodpovedným správaním. Ba nielen to, hľadáme dokonca niekoho, koho by sme mohli obviniť za to, čo sa stalo. „To on je zodpovedný za tento chaos, nie ja!“ V koľkých rodinách toto funguje už roky. Otec napríklad príde domov opitý a začne robiť poriadok so svojimi deťmi. „Ukáž mi svoju žiacku knižku, alebo poriadok vo svoje izbe, alebo ... čokoľvek. Vidíš, prečo tvoj otec musí piť? Ako môžem nepiť, keď mám deti, ako ste vy? Vy ste teda zodpovední za to, že váš otec pije!“ Alebo matke prasknú nervy, rozčúli sa a koná nepatrične. A aj ona hľadá vinníka: tiež nájde deti, alebo svoju zostarnutú svokru...“ Hľadáme obetných baránkov, ktorých by sme radi urobili zodpovednými za to, čo sme my urobili. Manipulujeme a dokazujeme, že to nie my, ale iní sú zodpovední za to, čo sa stalo. A stane sa, že ľudia nám uveria, my sme sa znova stali čistými. Po koľký krát však už?

Mať teda vždy po ruke niekoho, kto by bol schopný a ochotný prebrať na seba zodpovednosť za naše zlo alebo aspoň za náš často nepremyslený omyl je ohromná vec. A preto mnohí z nás budeme v nedeľu spolu s poslucháčmi Jána Krstiteľa jasať, keď budeme počuť v evanjeliu jeho slová: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.” Ján Krstiteľ tieto slová vyriekol, keď k nemu prichádzal Ježiš, a vyriekol ich tak, že ukázal na neho a prítomným ľuďom oznámil: „Hľa, konečne tu máme toho, na ktorého sme čakali veky. Máme tu toho, ktorý odteraz bude niesť na sebe dôsledky všetkých našich hriechov, pádov a vín.“

Ľudia si pri tejto správe Jána Krstiteľa celkom určite predstavili baránka, ktorý bol veľmi silným symbolom ich nábožensko-národnej tradície. Bol to baránok, na ktorého z času na čas obradne kládli svoje ruky a tým vlastne svoje hriechy a keď tak urobili, zhodili ho do priepasti alebo ho odviedli na púšť, aby tam zahynul. Ich hriechy mali tak zmiznúť z ich života spolu s baránkom. Tento baránok, hoci to bol symbol veľmi silný, pred príchodom Ježiša však nebol ničím iným, než len púhym symbolom. Bol to symbol, ktorý iba čosi naznačoval, no nič nespôsoboval. To, čo na tohto baránka kládli, neboli v skutočnosti ich hriechy a to čo dostávali, keď tento baránok zahynul, nebolo odpustenie ich hriechov. Baránok bol pre nich iba silnou túžbou po niekom, kto by za ich predchádzajúcim životom urobil hrubú čiaru a umožnil im znova začať úplne nanovo s čistým štítom.

Táto ich túžba sa naplnila v Ježišovi Kristovi. On sa stal tým baránkom, ktorý naozaj zobral na seba hriechy každého človeka, ktorý mu ich odovzdal, za tieto hriechy zomrel, a tomuto človeku ponúkol nový začiatok. A toto je správa naozaj veľkolepá. Túto správu je však možné pochopiť i zle. Napríklad takto: „Tak, mám to za sebou. Som čistý. Za moje hriechy a ich dôsledky prevzal zodpovednosť Baránok. A ja môžem začať odznova – žiť, ale i hrešiť.”

Ježiš sa so svojou rolou baránka stotožnil. Tak to malo byť, pretože naozaj existujú viny, z ktorých nie je možné sa dostať vlastnými silami. Lenže Ježiš skorej, než sa stal obetným baránkom, čosi aj učil. Ježiš bol ochotný vziať na seba zodpovednosť za naše hriechy, ale až potom, keď ju za ne zoberieme na seba najprv my sami a keď po ich odpustení začneme nový, úplne iný život, než bol ten, ktorý sme viedli dovtedy. Ježiš učil: „Ja som svetlo sveta,” a presne týmto aj bol. Ježiš nám ponúkal svoje svetlo, aby sme videli a teda ako slepým nám vrátil zrak a ako nevedomým nám udelil chápanie. On nám naše hriechy nielen odpustil, ale nás zároveň volá aj k tomu, aby sme boli zodpovednými ľuďmi. Aby sme boli schopní zo svojich hriechov sa poučiť a vyvodiť z toho dôsledky pre ďalší život nielen náš, ale aj tých, ktorí sú okolo nás.

Hriech je zlo. Človeka dokáže celkom zničiť. Ale hriech môže byť aj veľká šanca. Keď nám je odpustený, môžeme sa stať apoštolmi nového života pre iných ľudí, ktorými by sme neboli, keby sme tento hriech neboli spáchali. Preto nás Ježiš ako Baránok po odpustení hriechov nevyťahuje z
nebezpečných vôd tohto sveta, a nevysušuje a neumiestňuje na nejakom bezpečnom mieste, kde by sme už ďalej nehrešili. Naopak, posiela nás do tohto sveta, aby sme ho zmenili. Prikazuje nám, aby sa angažovali v boja proti mocnostiam smrti akéhokoľvek druhu: žiarlivosti, závisti, nenávisti, neúprimnosti, rasizmu, mafiánstva, chudoby, mizérie, mučenia a násilia, chamtivosti a žiadostivosti, choroby a smrti a aby všetky tieto mocnosti spolu s ním a podobne ako on premohli.

My nášmu Baránkovi však často nerozumieme. V každom z nás sa nachádza hrozná a smrtonosná možnosť a pokušenie hľadať vždy niekoho iného, kto by nás zbavil zodpovednosti za to, čo sme urobili alebo čo sme zanedbali urobiť. „Sme chamtiví, pretože aj iní sú chamtiví“, povieme. „Je to ich vina, nie moja.” Pijem a opíjam sa, pretože spoločnosť, v ktorej žijem je tak nesmierne frustrujúca, a ja musím kdesi nachádzať úľavu. „Je to teda vina spoločnosti. Nie moja.” Mám nemanželské dieťa, lebo sa cítim takým osamelým v tomto svete. „Svet je na vine, nie ja.” Podplácame, kradneme, vyhadzujeme hory odpadkov kdekoľvek do prírody, pretože žijeme v skorumpovanej v spoločnosti, v ktorej sa kradne a vyhadzujú odpadky. Na všetko, čo robíme máme svojich obetných baránkov, na ktorých vložíme svoju vinu, svoju zodpovednosť.

Ježiš nám však s plnou vážnosťou pripomína: „Súhlasím. Stanem sa pre teba baránkom, ktorý ťa oslobodí od tvojho hriechu a od jeho dôsledkov. Ale zároveň ťa vyzývam, aby si videl a so svojho hriechu sa i poučil. Aby si ma čím ďalej tým menej potreboval ako baránka a čím viac ako svojho učiteľa, formovateľa a vodcu.“

Milí priatelia, želám nám všetkým, aby sme sa stali ľuďmi, ktorí svojho Baránka chápu presne takto.