Príhovor na Anjel Pána: „Božia prozreteľnosť vedie cez našu službu druhým“
V nedeľu 2. marca 2014 (8. nedeľa obdobia cez rok) Svätý Otec František ako zvyčajne
na poludnie pozdravil veriacich, ktorí naplnili Námestie sv. Petra. Pred tým, ako
sa s nimi pomodlil Anjel Pána a udelil im požehnanie, predniesol nasledujúci príhovor:
Drahí
bratia a sestry, dobrý deň!
V centre liturgie dnešnej nedele nachádzame jednu
z najpovzbudivejších právd: Božiu prozreteľnosť. Prorok Izaiáš ju prezentuje obrazom
materinskej lásky plnej nehy, a hovorí takto: «Či zabudne žena na svoje nemluvňa a
nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba»
(Iz 49,15). Aké nádherné! Boh na nás nezabúda, na žiadneho z nás. Každého z nás, s
naším menom a priezviskom, miluje a nezabúda na nás. Aká krásna myšlienka... Toto
pozvanie k dôvere v Boha má paralelu v úryvku z Evanjelia sv. Matúša: «Pozrite sa
na nebeské vtáky», hovorí Ježiš: «nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú,
a váš nebeský Otec ich živí. ... Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú,
nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako
jediná z nich.» (Mt 6,26.28-29).
Keď však pomyslíme na to množstvo ľudí, ktorí
žijú v ťažkých podmienkach alebo priamo v biede, ktorá uráža ich ľudskú dôstojnosť,
tieto Ježišove slová sa nám môžu zdať abstraktné, ak nie iluzórne. No v skutočnosti
sú viac než aktuálne! Pripomínajú nám, že nemožno slúžiť dvom pánom: Bohu aj bohatstvu.
Pokiaľ sa každý bude snažiť hromadiť len pre seba, nenastane nikdy spravodlivosť.
Toto potrebujeme poriadne počuť: Pokiaľ sa každý bude snažiť hromadiť len pre seba,
nenastane nikdy spravodlivosť. Ale ak naopak, s dôverou v Božiu prozreteľnosť spoločne
hľadáme jeho Kráľovstvo, potom nikomu nebude chýbať to, čo je nevyhnutné pre dôstojný
život.
Srdce opantané bažením po majetku je zaplnené touto baživosťou, avšak
prázdne, bez Boha. Z tohto dôvodu Ježiš viackrát napomenul bohatých, pretože sú vo
veľkom riziku zakladať svoju istotu na statkoch tohto sveta, avšak istota, definitívne
istota je v Bohu. V srdci ovládanom majetkom už nezostáva veľa miesta pre vieru. Všetko
tam zaberá bohatstvo, niet tam priestoru pre vieru. Ak však ponecháme Bohu miesto,
ktorý mu patrí, t. j. prvé miesto, potom nás jeho láska privádza aj k tomu, že sa
s bohatstvami delíme, dávame ich do služby projektov solidarity a rozvoja, ako to
dokazujú toľké príklady v dejinách Cirkvi i v súčasnosti.
Takto Božia prozreteľnosť
vedie cez našu službu druhým, cez naše delenie sa s druhými. Ak každý z nás nehromadí
bohatstvá iba pre seba, ale ich dáva do služby druhým, v takomto prípade sa Božia
prozreteľnosť zviditeľňuje ako gesto solidárnosti. Ak však niekto zhŕňa iba pre seba,
ako to s ním dopadne, keď si ho Boh povolá? Nebude si môcť bohatstvá zobrať so sebou,
pretože, to sa vie, že rubáš nemá vrecká! Je lepšie podeliť sa, pretože do neba si
prinášame iba to, s čím sme sa podelili s druhými.
Cesta, ktorú ukazuje Ježiš,
môže vyzerať málo realistická vzhľadom na rozšírenú mentalitu a na problémy hospodárskej
krízy, no ak sa nad ňou dobre zamyslíme, privádza nás k správnemu hodnotovému rebríčku.
Ježiš hovorí: «Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?» (Mt 6,25). Aby
sme konali v tom smere, aby nikomu nechýbal chlieb, voda, odev, dom, práca, zdravie,
je potrebné, aby sme sa všetci považovali za deti Otca, ktorý je na nebesiach, a teda
vzájomne za bratov, a aby sme sa dôsledne podľa toho aj správali. Toto som pripomenul
v Posolstve pokoja 1. januára: cestou k pokoju je bratstvo. To znamená kráčať spolu
a deliť sa s vecami navzájom.
Vo svetle Božieho slova dnešnej nedele vzývajme
Pannu Máriu ako Matku Božej prozreteľnosti. Jej zverme našu existenciu, životnú cestu
Cirkvi a ľudstva. Osobitne vzývajme jej príhovor, aby sme sa všetci usilovali žiť
jednoduchým a striedmym štýlom, s pohľadom pozorným na potreby bratov, ktorí sú vo
väčšej núdzi.