Pápež František: Akých biskupov potrebuje Cirkev

Vo štvrtok 27. februára sa v dopoludňajších hodinách Svätý Otec František stretol v Bolonskej sále Apoštolského paláca s členmi Kongregácie pre biskupov. V rozsiahlom a mimoriadne zanietenom príhovore zdôraznil potrebu Cirkvi mať autentických pastierov. Detailným spôsobom naznačil kritériá, ktoré by mali usmerňovať výber budúcich biskupov. „Nepotrebujeme manažéra“, uviedol a dodal, že jednou z najdôležitejších charakteristík biskupa je pokora a odvaha pri vydávaní svedectva o vzkriesenom Kristovi. Cirkev podľa jeho slov nepotrebuje apologétov ani križiakov, ale „pokorných rozsievačov, dôverujúcich pravde“. „Pri podpisovaní menovania každého biskupa by som chcel cítiť spoľahlivosť vášho rozlišovania,“ povedal Svätý Otec, čím zdôraznil zásadný význam služby Kongregácie pre biskupov, ktorá podľa jeho slov „jestvuje preto, aby sme sa uistili, že meno toho, ktorý je vybratý, bolo predovšetkým vyslovené Pánom.“ V tejto súvislosti naznačil ideálny vzor biskupa: „Potrebujeme takého, ktorý bude nad nami bdieť zhora; potrebujeme niekoho, kto sa na nás bude dívať so šírkou Božieho srdca. Nepotrebujeme manažéra, povereného správcu podniku, a ani takého, ktorý zostane na úrovni našej malosti a nízkych očakávaní. Potrebujeme niekoho, kto dokáže vystúpiť do výšky pohľadu, akým sa na nás díva Boh, aby nás viedol k nemu. Iba v Božom pohľade máme budúcnosť.“

Zároveň si potrebujeme uvedomiť, zdôraznil Svätý Otec, že neexistuje jeden štandardný typ pastiera pre všetky cirkvi. Kristus pozná osobitosť pastiera, ktorú si každá Cirkev vyžaduje. Výzvou pre nás má byť, aby sme „vstúpili do Kristovej perspektívy“, „prihliadajúc na osobitosť miestnych cirkví“. Aby bolo možné vybrať takých pastierov, vysvetlil Svätý Otec, „všetci sa potrebujeme povzniesť nad uprednostňovania, sympatie, príslušnosti a tendencie“ a osvojiť si „šírku Božieho horizontu.“ Podľa slov pápeža Františka potrebujeme „pastierov obdarených neohrozenou priamosťou“ (gr. parresia), a nie ovplyvňovaných „prízemným strachom“. Následne Svätý Otec vyzval pracovníkov kongregácie, aby vykonávali svoju úlohu „profesionálne, ako službu, vo svätosti života“ a „so svätým nepokojom“. Ako ďalej povedal, pri výbere pastierov je potrebné jasné vedomie, že „výška Cirkvi vždy vyrastá z hĺbky jej základov“ a „zajtrajšok Cirkvi prebýva v jej počiatkoch“.

V tejto súvislosti pápež zdôraznil veľkú dôležitosť jednoty v Cirkvi, v „neprerušenej postupnosti“ biskupov. Konštatoval, že „ľudia už poznajú trpkú skúsenosť toľkých trhlín a potrebujú nájsť v Cirkvi nenarušené pretrvanie prvotnej milosti“. V tomto duchu Svätý Otec za prvoradé kritérium charakteristiky biskupa označil jeho charakter Kristovho svedka: „Kto je svedkom Vzkrieseného? Ten, kto nasledoval Ježiša od počiatku a spolu s apoštolmi bol ustanovený za svedka jeho zmŕtvychvstania. Aj pre nás je toto zjednocujúcim kritériom: biskup je ten, ktorý vie urobiť aktuálnym všetko, čo sa udialo s Ježišom a predovšetkým spolu s Cirkvou dokáže byť svedkom jeho zmŕtvychvstania“. Biskup, ako ďalej pokračoval Svätý Otec, „je predovšetkým martýrom Vzkrieseného. Nie je svedkom izolovaným, ale spojeným s Cirkvou.“ Jeho život aj jeho úrad „musia zmŕtvychvstanie urobiť dôveryhodným.“ „Odvaha zomrieť, veľkodušná pripravenosť položiť svoj život a stráviť sa v službe stádu sú vpísané do genetického kódu biskupa. Zriekanie sa a obeta patria neoddeliteľne k biskupskému poslaniu. Chcem to zdôrazniť: Zriekanie sa a obeta sú neoddeliteľnou súčasťou biskupského poslania. Biskupská hodnosť nie je sama pre seba, ale pre Cirkev, pre stádo, pre iných, predovšetkým pre tých, ktorí sú podľa tohto sveta určení na vyradenie.“

Pri opise osoby biskupa Svätý Otec zdôraznil, že „nie je najdôležitejší výpočet ľudských, intelektuálnych, kultúrnych a ani pastoračných kvalít. Profil biskupa nie je matematickým súčtom jeho čností. Isteže, dodal, „je vhodný ten, kto vyniká“ v charakternosti, v kresťanskej pevnosti, vo vernosti pravde, v transparentnosti, v schopnosti riadiť. Predsa však, tieto „nezanedbateľné danosti“ sa musia „odvodzovať z ústredného svedectva Vzkrieseného, byť podriadené tejto prvoradej úlohe“. Ako doplnil pápež František, pri výbere sú celkom neodmysliteľné dve požiadavky: svedomie upriamené k Bohu a kolegiálny prístup: „Nie ľubovôľa, ale spoločné rozlišovanie. Nik nemôže mať v rukách všetko.“ „Vždy je nevyhnutné zaručiť rešpektovanie Božej zvrchovanosti. Výber nemôže byť diktovaný našimi požiadavkami, podmienenými eventuálnymi zoskupeniami, spojenectvami či mocenským vplyvom. Na zaručenie tejto zvrchovanosti sú potrebné dva základné postoje: súd vlastného svedomia pred Bohom a kolegialita.“

Svätý Otec ďalej o biskupoch povedal, že majú byť predovšetkým kerygmatickí, „pretože viera pochádza z ohlasovania“. Potrebujeme „ochrancov náuky, nie však preto, aby merali, do akej miery sa svet vzdialil od pravdy, ktorú táto náuka obsahuje, ale preto, aby svet napĺňali úžasom ... z krásy lásky, aby ho zlákali ponukou slobody darovanej evanjeliom.“ „Cirkev nepotrebuje obhajcov pre svoje kauzy, ani križiakov pre svoje zápasy, ale rozsievačov pokorných a dôverujúcich pravde, ktorí si uvedomujú, že táto pravda je im vždy nanovo zverená a oni dôverujú jej moci“. Svätý Otec ďalej vidí biskupov ako tých, ktorí majú „trpezliví mužmi“, vedomí si toho, že „kúkoľa nebude nikdy toľko, aby zaplnil celé pole“. Majú si vždy počínať ako „dôverujúci rozsievači, ktorí nepodľahnú obavám ako tí, čo sa domnievajú, že žatva závisí iba sama od seba, ani postoju školákov, ktorí, keď si zanedbali úlohy, kričia že s tým sa už nič nedá robiť“. Ďalej majú byť biskupi podľa Svätého Otca mužmi modlitby: „Človek, ktorý nemá odvahu diskutovať s Bohom v prospech svojho ľudu, nemôže byť biskupom - toto hovorím zo srdca a som o tom presvedčený -, a ani ten, kto nie je schopný zhostiť sa poslania doviesť Boží ľud až na miesto, ktoré mu Pán naznačí“.

Ako ďalej Svätý Otec potvrdil, „Cirkev potrebuje autentických pastierov, nie pánov nad Božím slovom, ale takých, ktorí sú mu oddaní, služobníkov Slova“. Zároveň zdôraznil, že dedičstvom biskupa nie je zlato a striebro, ale svätosť: „Cirkev pretrvá, nakoľko sa rozmnoží svätosť jej členov“. Odvolajúc sa na koncilovú konštitúciu o Cirkvi Lumen gentium, na záver pripomenul dva atribúty starostlivosti o stádo: „vytrvalá a každodenná“. Ako vysvetlil, zdôraznil to preto, lebo v súčasnosti sa tieto dve vlastnosti „spájajú s rutinou a nudou“, a teda i s pokušením „neustále unikať niekam inde.“
„Preto je potrebné zdôrazňovať, že poslanie biskupa si vyžaduje vytrvalosť a každodennosť. Pre stádo je dobré, ak nájde svoje miesto v srdci pastiera (...) Ak on sám nie je pevne zakotvený sám v sebe, v Kristovi a v jeho Cirkvi, bude neprestajne zmietaný vlnami hľadania chvíľkových kompenzácií a neposkytne stádu žiadne útočisko.“ Svätý Otec v tejto spojitosti tiež zdôraznil aktuálnosť dekrétu Tridentského koncilu o rezidentnosti biskupov a vyzval Kongregáciu, aby túto tému písomne spracovala. Celkom na záver príhovoru Svätý Otec dodal, že vyhľadávaniu pastierov sa azda nevenuje dostatočná pozornosť. „Som si však istý, že tu sú, pretože Pán neopúšťa svoju Cirkev,“ povedal pápež František zhromaždeným členom vatikánskej Kongregácie pre biskupov. -aj, jb-