Pápež v homílii: V Božom pohľade manželstvo nie je iba „prípad“

Vatikán 28. februára 2014 - Za kazuistikou sa vždy skrýva nástraha proti nám a proti Bohu, podotkol dnes pápež František v Dome sv. Marty. Komentujúc dnešné evanjelium (Mk 10,1-12) sa zameral na krásu manželstva a upozornil, že je potrebné nie odsudzovať, ale sprevádzať tých, ktorí zakúšajú neúspech vlastnej lásky. Zdôraznil pritom, že Kristus je ženíchom Cirkvi a preto ju nemožno pochopiť mimo tohto vzťahu.V evanjeliu sa učitelia zákona snažili dostať Ježiša do pasce, aby „mu odňali morálnu autoritu.“ Farizeji predstúpili pred Ježiša s otázkou rozvodu. Podľa Svätého Oca bol však ich štýl stále rovnaký: kazuistický, a teda na spôsob „je to dovolené či nie“:

„Vždy jeden malý prípad. Toto je tá pasca: za kazuistikou, za kazuistickým zmýšľaním sa schováva vždy pasca. Vždy! Nastražená pre ľudí, pre nás a pre Boha, vždy! «Smie sa to urobiť? Prepustiť vlastnú manželku?» Ježiš odpovedá, pýtajúc sa ich, čo hovorí zákon, a vysvetľuje, prečo Mojžiš napísal toto prikázanie takto. Ale neostáva iba pri tom: od kazuistiky ide k jadru problému a tu prichádza priamo k dňom stvorenia. Aký krásny je ten Pánov odkaz: «Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.»“

Pán „poukazuje na majstrovské dielo stvorenia“, ktoré predstavujú muž a žena. Boh „nechcel, aby bol človek sám“, želal si, aby mal spoločníčku na životnej ceste. Ako hovorí pápež František, keď Adam stretáva Evu, ide o poetický moment: „Je to začiatok lásky: choďte spolu ako jedno telo.“ Ďalej upozornil, že „kazuistickú myšlienku Pán vždy zorientuje tak, že ju privádza k počiatku Zjavenia“. Na druhej strane, vysvetlil Svätý Otec, „toto majstrovské dielo Pána sa neskončilo vtedy, v dňoch stvorenia, pretože Pán si tento obraz zvolil na to, aby vysvetlil lásku, ktorú prechováva k svojmu ľudu“. A to až do takej miery, že „vtedy, keď je ľud neverný, prihovára sa mu slovami lásky“:

„Pomocou tohto obrazu lásky vo veľdiele stvorenia Pán vysvetľuje lásku, ktorú má k svojmu ľudu. Ďalším krokom je to, keď Pavol potrebuje vysvetliť tajomstvo Krista, robí tak tiež prostredníctvom vzťahu, poukázaním na jeho Nevestu: pretože Kristus má svoju nevestu, Kristus uzavrel manželský zväzok, oženil sa s Cirkvou, so svojím ľudom. Ako Otec uzavrel manželstvo s izraelským ľudom, tak sa Kristus oženil so svojim ľudom. Toto je príbeh lásky, toto je príbeh majstrovského diela stvorenia! A pri pohľade na túto cestu lásky, na túto ikonu, sa kazuistika stráca a stáva sa bolesťou. Avšak keď toto zanechanie otca a matky, pripútanie sa k žene a život ako jedno telo zlyhá, keď táto láska zlyhá, pretože mnohokrát zlyháva, musíme cítiť bolesť z neúspechu a sprevádzať tých, ktorí zakúsili tento neúspech vlastnej lásky. Neodsudzujme ich! Kráčajme spolu s nimi! A nevytvárajme z ich situácie kazuistiku.“

Keď niekto toto číta, pokračoval ďalej Svätý Otec „nech myslí na ten projekt lásky, na túto cestu lásky kresťanského manželstva, ktoré Boh požehnal v majstrovskom diele stvorenia“. Pápež pripomína, že ide o „požehnanie, ktoré nikdy nebolo zrušené. Ani prvotný hriech ho nezničil!“ Keď nad týmto niekto premýšľa, potom „zbadá, aká krásna je láska, aké nádherné je manželstvo, aká pekná je rodina, aká pekná je táto cesta a
koľko lásky, koľko blízkosti musíme mať aj my pre bratov a sestry, ktorí v živote mali tú smolu, že zlyhali v láske“. Pápež František napokon slovami sv. Pavla vyzdvihol krásu „lásky, ktorou Kristus miluje svoju nevestu, Cirkev“:

„Aj tu musíme byť opatrní, aby láska nezlyhala! Hovoriť o Kristovi príliš mládenecky: Kristus si vzal Cirkev za manželku. Nemožno pochopiť Krista bez Cirkvi a nemožno pochopiť Cirkev bez Krista. Toto je veľké tajomstvo majstrovského diela stvorenia. Nech Pán udelí všetkým nám milosť to pochopiť, a tiež milosť, aby sme nikdy neupadli do týchto kazuistických postojov farizejov, učiteľov zákona.“ –mf–