2014-02-27 17:19:29

Pápež v rannej homílii: Vyprosujme si rýdzosť kresťanského života


Dvojtvárny kresťan dáva pohoršenie a pohoršenie zabíja - tieto vážne slová vyslovil Svätý Otec František dnes 27. februára 2014 počas rannej svätej omše v Dome sv. Marty s liturgickými čítaniami Jak 5,1-6 a Mk 9,41-43.45.47-50. Vo svojej homílii sa inšpiroval sviatosťou birmovania, ktorú pri omši udelil. Ako povedal, „ten, kto prijíma túto sviatosť, dáva najavo svoje rozhodnutie byť kresťanom. Byť kresťanom znamená vydávať svedectvo o Ježišovi Kristovi“, znamená to byť človekom, ktorý sa vyznačuje rýdzosťou: „myslí ako kresťan, cíti ako kresťan a koná ako kresťan. V tom spočíva dôslednosť kresťanovho života“. Niekto môže aj povedať, že má vieru, „ale ak mu chýba niektorá z týchto vecí, nedá sa hovoriť o kresťanovi“, ale „o niečom, čo nefunguje, o istej dvojtvárnosti“. Kresťania, „ktorí sú navyknutí celkom bežne žiť v tejto dvojtvárnosti, spôsobujú veľa zla“:

Počuli sme, čo svätý apoštol Jakub hovorí niektorým dvojtvárnym, ktorí sa hrdili tým, že sú kresťanmi, avšak využívali svojich podriadených. Hovorí takto: «Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov» (Jak 5,4). Pán je mocný. Niekto, kto to počúva, by mohol povedať: „Veď toto povedal komunista!“ Nie, nie, to sú slová apoštola Jakuba! Je to Pánovo slovo. Ide o dvojtvárnosť. Keď niet kresťanskej dôslednosti a život sa prežíva s touto dvojtvárnosťou, vtedy vzniká pohoršenie.“

Ako pokračoval Svätý Otec „Ježiš je veľmi ostrý proti pohoršeniu: «Kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.» Dvojtvárny kresťan narobí veľmi veľa zla“ a „pohoršenie zabíja“ – zdôraznil pápež František. Ako dodal, „mnohokrát sme počuli podobné slová ako: ‚Viete otče, ja verím v Boha, ale nie v Cirkev, pretože vy, kresťania, hovoríte jedno a robíte druhé.‛ Alebo tiež: ‚Verím v Boha, ale vám neverím‛. Je to kvôli dvojtvárnosti.

„Ak sa ocitneš pred nejakým ateistom - predstavme si to - a ten ti povie, že neverí v Boha, môžeš mu prečítať hoc aj celú knižnicu, v ktorej sa hovorí o tom, že Boh jestvuje, či uvádzať dôkazy Božej existencie, on však nenadobudne vieru. Ak však tomuto ateistovi vydáš svedectvo dôsledného kresťanského života, niečo sa v jeho srdci pohne a začne v ňom pracovať. Práve tvoje svedectvo v ňom vyvolá ten nepokoj, v ktorom pôsobí Duch Svätý. Je to milosť, ktorú si musíme my všetci, celá Cirkev, vyprosovať: Pane, daj, aby sme žili dôsledne!“

Na záver Svätý Otec znovu zdôraznil, že „pre dôsledný kresťanský život je nevyhnutná modlitba, nakoľko kresťanská dôslednosť je Boží dar, ktorý si treba vyprosovať: Pane, daj, aby som žil dôsledne! Pane, daj, aby som sa nikdy nestal pohoršením, daj, aby som bol človekom, ktorý zmýšľa ako kresťan, ktorý cíti ako kresťan, ktorý koná ako kresťan!“ A keď zo slabosti padneme, prosme o odpustenie:

Všetci sme hriešnici, všetci, avšak všetci máme schopnosť prosiť o odpustenie. A Pán sa nikdy neunaví v odpúšťaní! Majme pokoru žiadať o odpustenie: Pane, tu som nebol dôsledný. Odpusť mi! Poďme ďalej životom v kresťanskej dôslednosti, vydávajme svedectvo ako tí, ktorí veria v Ježiša Krista, ktorí vedia, že sú hriešnikmi, avšak majú odvahu prosiť o odpustenie, keď zlyhajú, a ktorí sa hrozia toho, že by sa stali pohoršením. Nech Pán daruje túto milosť nám všetkým.“ -aj-








All the contents on this site are copyrighted ©.