Pápež v rannej homílii: Vyprosujme si rýdzosť kresťanského života
Dvojtvárny kresťan dáva pohoršenie a pohoršenie zabíja - tieto vážne slová vyslovil
Svätý Otec František dnes 27. februára 2014 počas rannej svätej omše v Dome sv. Marty
s liturgickými čítaniami Jak 5,1-6 a Mk 9,41-43.45.47-50. Vo svojej homílii sa inšpiroval
sviatosťou birmovania, ktorú pri omši udelil. Ako povedal, „ten, kto prijíma túto
sviatosť, dáva najavo svoje rozhodnutie byť kresťanom. Byť kresťanom znamená vydávať
svedectvo o Ježišovi Kristovi“, znamená to byť človekom, ktorý sa vyznačuje rýdzosťou:
„myslí ako kresťan, cíti ako kresťan a koná ako kresťan. V tom spočíva dôslednosť
kresťanovho života“. Niekto môže aj povedať, že má vieru, „ale ak mu chýba niektorá
z týchto vecí, nedá sa hovoriť o kresťanovi“, ale „o niečom, čo nefunguje, o istej
dvojtvárnosti“. Kresťania, „ktorí sú navyknutí celkom bežne žiť v tejto dvojtvárnosti,
spôsobujú veľa zla“:
„Počuli sme, čo svätý apoštol Jakub hovorí
niektorým dvojtvárnym, ktorí sa hrdili tým, že sú kresťanmi, avšak využívali
svojich podriadených. Hovorí takto: «Hľa, mzda, ktorú ste zadržali
robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov»
(Jak 5,4).Pán je mocný. Niekto, kto to počúva, by mohol povedať: „Veď
toto povedal komunista!“ Nie, nie, to sú slová apoštola Jakuba! Je to Pánovo slovo.
Ide odvojtvárnosť.Keď niet kresťanskej dôslednosti
a život sa prežíva s touto dvojtvárnosťou, vtedy vzniká pohoršenie.“
Ako pokračoval Svätý Otec „Ježiš je veľmi ostrý proti pohoršeniu: «Kto
by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili
mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.» Dvojtvárny kresťan narobí veľmi veľa zla“
a „pohoršenie zabíja“ – zdôraznil pápež František. Ako dodal, „mnohokrát sme počuli
podobné slová ako: ‚Viete otče, ja verím v Boha, ale nie v Cirkev, pretože vy, kresťania,
hovoríte jedno a robíte druhé.‛ Alebo tiež: ‚Verím v Boha, ale vám neverím‛. Je to
kvôli dvojtvárnosti.
„Ak sa ocitneš pred nejakým ateistom - predstavme
si to - a ten ti povie, že neverí v Boha, môžeš mu prečítať hoc aj celú knižnicu,
v ktorej sa hovorí o tom, že Boh jestvuje, či uvádzať dôkazy Božej existencie,
on však nenadobudne vieru. Ak však tomuto ateistovi vydáš svedectvo dôslednéhokresťanského života, niečo sa v jeho srdci pohne a začne v ňom pracovať. Práve
tvoje svedectvo v ňom vyvolá ten nepokoj, v ktorom pôsobí Duch Svätý.
Je to milosť, ktorú si musíme my všetci, celá Cirkev, vyprosovať:
Pane, daj, aby sme žili dôsledne!“
Na záver Svätý Otec znovu zdôraznil,
že „pre dôsledný kresťanský život je nevyhnutná modlitba, nakoľko kresťanská dôslednosť
je Boží dar, ktorý si treba vyprosovať: Pane, daj, aby som žil dôsledne! Pane, daj,
aby som sa nikdy nestal pohoršením, daj, aby som bol človekom, ktorý zmýšľa ako kresťan,
ktorý cíti ako kresťan, ktorý koná ako kresťan!“ A keď zo slabosti padneme, prosme
o odpustenie:
„Všetci sme hriešnici, všetci, avšak všetci máme schopnosť
prosiť o odpustenie. APán sa nikdy neunaví v odpúšťaní! Majme
pokoru žiadať o odpustenie: Pane, tu som nebol dôsledný. Odpusť mi!
Poďme ďalej životom v kresťanskejdôslednosti, vydávajme svedectvo ako
tí, ktorí veria v Ježiša Krista, ktorí vedia, že sú hriešnikmi, avšak majú
odvahu prosiť o odpustenie, keď zlyhajú, a ktorí sa hrozia toho, že by sa stali
pohoršením. Nech Pán daruje túto milosť nám všetkým.“ -aj-