Mons. Ševčuk: Európa, buď solidárna s ukrajinskou mládežou

Vyšší arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi navštívil Rím v súvislosti so zasadnutím Rady Biskupskej synody v dňoch 24. - 25. februára. Pri tejto príležitosti vyjadril vďačnosť Svätému Otcovi za jeho prejavy solidarity s ľudom Ukrajiny a členom diplomatického zboru za ich podporu pre rokovania s predstaviteľmi Európy. V pondelok viedol modlitbové podujatie v Bazilike sv. Petra organizované Ukrajinským veľvyslanectvom pri Svätej stolici za účasti diplomatického zboru a prihovoril sa aj účastníkom modlitbovej vigílie za Ukrajinu organizovanej Komunitou sv. Egídia. Včera sa stretol s novinármi na tlačovej konferencii v priestoroch Vatikánskeho rozhlasu.

Hneď v úvode tlačovej konferencie Mons. Ševčuk pripomenul, že „centrálnou otázkou je európska identita ukrajinského ľudu“. Spomenul historický vývoj udalostí, ktoré viedli k vystupňovaniu napätia v
spoločnosti. Boli to podľa jeho slov práve mladí ľudia, ktorí sa rozhodli zotrvať na námestí, aby povedali „áno“ Európe a aby vyjadrili nesúhlas z rozhodnutím vlády Janukoviča. Zdôraznil, že takzvané „Hnutie Majdanu“ tvoria najmä študenti, a nie príslušníci politických zoskupení:
„Takto sa začal Majdan: námestie zaplnené státisícmi ľudí, ktorí tam stáli, aby protestovali proti násiliu, aby povedali svoje „nie“ vylievaniu krvi a aby potvrdili, že to, čo prezentovali títo študenti, je tiež túžbou celej ukrajinskej spoločnosti. A tak sa deň po dni študentský Majdan stal „Majdanom občianskej spoločnosti”. Chcem zdôrazniť „občianskej“, nie politickej: nešlo o podporenie opozície ani vlády, ale vlastnej identity.“
„Bolí ma, keď počujem reči, že na námestí boli nacionalistickí extrémisti. Je to protest občianskej spoločnosti proti skorumpovanej vláde a cirkvi patria k občianskej spoločnosti.“

Mons. Ševčuk ďalej hovoril o jednote a solidarite Cirkvi, o tom, ako sa im podarilo prekročiť aj konfesionálne bariéry. „Tragédia zjednocuje“, povedal a následne vysvetlil, ako Cirkev po boku ľudu zostúpila priamo na kyjevské námestie, aby zdôraznila „nie“ korupcii, diktatúre a pohŕdaniu ľudskou dôstojnosťou:

„Keď sa začala táto manifestácia ako potvrdenie vôle patriť k Európe, museli sme byť dôslední! To znamená, že keď nás naši veriaci prosili o duchovnú pomoc, o to, aby sme zostali s nimi, išli sme. A tak mal Majdan vždy počas týchto mesiacov veľmi silný náboženský rozmer. Ľudia vraveli: ak by tam Cirkev neprišla, bolo by to trochu divné, lebo Cirkev, ako aj všetky cirkvi tvoria súčasť občianskej spoločnosti. Keby naozaj neboli prišli, to by bolo znamenalo, že unikajú zo spoločnosti. A toto predsa nie je misiou Cirkvi! A tak sme medzi stanmi na námestí postavili jeden stan, kaplnku, kde sa slávila Eucharistia - nie len pre katolíkov, ale aj pre ortodoxných, a aj protestanti sa tam prichádzali modliť.”

Cirkev sa podľa kyjevsko-haličského vyššieho arcibiskupa počas týchto násilných udalostí stala mediátorkou, prostredníčkou na dosiahnutie pokoja. Vyzývala k nenásiliu a k rokovaniam s vrcholnými predstaviteľmi v Bruseli, s opozíciou, s exprezidentom Janukovičom. Otvorila tiež dvere kostolov, ktoré sa premenili na nemocnice:

„My, kresťania rôznych vyznaní, sme vytvorili tajnú sieť pomoci tým, ktorí boli ranení, lebo ľudia nemohli ísť do verejných nemocníc bez strachu z toho, že budú zadržaní. A tak sa naše kostoly, naše katedrály, stali tajnými nemocnicami. Pamätám sa, že v tých naozaj studených dňoch, keď sme tajne odviezli z Kyjeva ranených, ľudia, ktorí stáli na námestí – keď teplota klesla pod mínus 20 stupňov – boli zasiahnutí zimou, so zápalmi pľúc. Miestom, kde zotrvávali, lebo tam bolo teplo, bol jeden evanjelický kostol, hneď vedľa administratívnej budovy prezidenta. Išiel som ich navštíviť a evanjelický pastor mi povedal: ‚Vaša Blaženosť, nemusíte mi ďakovať za to, čo robíme, lebo my, protestanti sme videli, že trpiaci Kristus sa nachádza tam, na námestí‛.“

Podľa slov Mons. Ševčuka sa v Kyjeve vyskytovali aj skupiny, ktoré unášali a mučili ľudí a ktoré potom nechávali mŕtve telá v lesoch: „Keď som sa stretol s Janukovičom, spýtal som sa ho: Kto mučí týchto unesených nezvestných? On sa na mňa usmial a neodpovedal. Preto sme vytvorili tajnú sieť na pomoc raneným. Katedrála latinského obradu sa stala operačnou sálou.“

Vzhľadom na hrozbu oddelenia rusky hovoriacich regiónov Ukrajiny Mons. Ševčuk pripomenul nebezpečenstvo občianskej vojny, zdôraznil však, že toto neprichádza zvnútra spoločnosti, ale zvonku. Na záver sa Mons. Ševčuk obrátil na občanov Európy:
„Chcel by som predniesť výzvu, výzvu k solidárnosti. Chcel by som najmä, aby sa Európania zobudili, lebo to, čo sa odohráva na Ukrajine sa vás skôr alebo neskôr bude týkať všetkých. Ukrajina je časťou Európy! Pokiaľ sa tu bude aj naďalej tváriť, že sa nič nedeje, nielenže sa veci vo východnej Európe zhoršia, ale vyprovokuje to veľkú nedôveru v európske hodnoty v samotných západných krajinách. Európska únia nesmie mať strach z týchto ukrajinských mladých ľudí.“ -zk-