Katechéza z generálnej audiencie: Sviatosť pomazania chorých
Vatikán 26. februára - V dnešný deň Svätý Otec opäť stretol s veriacimi na Námestí
sv. Petra pri generálnej audiencii. Medzi pútnikmi boli aj slovenské skupiny zo Skalice
a Jablonice. Pápež František sa v katechéze zameral na ďalšiu zo siedmich sviatostí,
na pomazanie chorých. Pred udelením požehnania predniesol aj osobitnú výzvu k národnému
zmiereniu, adresovanú Venezuele. Nasleduje plné znenie dnešnej katechézy:
Katechéza
Svätého Otca
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Predpovede počasia
nadnes hlásili dážď a vy ste predsa prišli! Ste odvážni! Blahoželám... Chcel by som
vám rozprávať o sviatosti pomazania chorých, ktorá nám umožňuje priam rukou nahmatať
spolucítenie Boha s človekom. V minulosti sa táto sviatosť nazývala „posledným pomazaním“,
pretože bola považovaná za duchovnú útechu v blízkosti smrti. Keď však hovoríme o
„pomazaní chorých“, pomáha nám to rozšíriť pohľad na skúsenosť choroby a utrpenia
v horizonte Božieho milosrdenstva.
Vo Svätom písme máme obraz, ktorý v plnej
hĺbke vyjadruje tajomstvo obsiahnuté v pomazaní chorých. Je to podobenstvo o „dobrom
samaritánovi“ v Lukášovom evanjeliu (Lk 10,30-35). Zakaždým, keď slávime túto sviatosť,
Pán Ježiš sa v osobe kňaza približuje k trpiacemu, ťažko chorému či starému človeku.
Podobenstvo rozpráva, že dobrý samaritán sa ujíma trpiaceho človeka, nalejúc mu na
rany olej a víno. Pri myšlienke na olej sa nám vybaví ten, ktorý biskup každoročne
požehnáva počas svätej omše svätenia olejov na Zelený štvrtok práve s ohľadom na pomazanie
chorých. Víno je zasa znakom Kristovej lásky a milosti, ktoré prúdia z daru jeho života
za nás a prejavujú sa v celom svojom bohatstve vo sviatostnom živote Cirkvi. Trpiaci
je napokon zverený do starostlivosti hostinského, aby sa o neho staral bez ohľadu
na výdavky. Kto je tento hostinský? Je ním Cirkev, kresťanské spoločenstvo, sme ním
my, ktorým každý deň Pán Ježiš zveruje tých, ktorí sú utrápení na tele i na duchu,
aby sme na nich mohli vylievať bez miery celé jeho milosrdenstvo a spásu.
Toto
poverenie je výslovne potvrdené a spresnené v Jakubovom liste, kde, ako sme počuli,
sa nám odporúča: «Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa
nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého
a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu» (Jak 5,14-15). Ide teda
o prax, ktorá sa vykonávala už za čias apoštolov. Ježiš učil svojich učeníkov rovnakej
láske k chorých a trpiacim, akú mal on sám, a odovzdal im schopnosť a úlohu ďalej
prinášať v jeho mene a podľa túžby jeho srdca úľavu a pokoj, prostredníctvom osobitnej
milosti tejto sviatosti. To však nemá byť dôvodom upadnúť do nutkavého vyhľadávania
zázraku či očakávať, že je možné vždy a za každých okolností získať uzdravenie. Je
tu však istota Ježišovej prítomnosti pri chorom a starom človeku, pretože každý starec,
každá osoba, ktorá prekročila vek 65 rokov, môže túto sviatosť prijať. Ježiš je jej
nablízku.
Keď však o chorom vedú takéto úvahy: „Zavolajme teda kňaza, nech
príde“ - „Nie, radšej nie, lebo to neskôr prinesie nešťastie, nevolajme ho“, alebo
„Ešte sa ten chorý vyľaká“... Prečo? Pretože tak trochu prevláda myšlienka, že keď
za chorým príde kňaz, nasleduje za ním pohrebný sprievod. A to je predsa omyl! Kňaz
prichádza, aby chorému alebo starému pomohol. Preto je tak veľmi dôležitá návšteva
kňaza u chorého. Treba ho zavolať: „Máme chorého, príďte, udeľte mu pomazanie, požehnajte
ho!“ Pretože to Ježiš prichádza, aby mu uľavil, posilnil ho, dal mu nádej a aby mu
pomohol. A aj preto, aby mu odpustil hriechy. A to je nádherné! A nemyslite si, že
toto je nejaké tabu, pretože vždy je pekné vedieť, že vo chvíli bolesti a choroby
nie sme sami.
Kňaz a tí, ktorí sú počas pomazania chorých prítomní, reprezentujú
v skutočnosti celé kresťanské spoločenstvo, ktoré sa ako jedno telo, spolu s Ježišom
zhromažďuje okolo trpiaceho a jeho rodiny, živiac v nich vieru a nádej, a podporujúc
ich modlitbou a bratskou blízkosťou. Najväčšia potecha však vychádza zo skutočnosti,
že v tejto sviatosti je prítomný sám Pán Ježiš, ktorý nás berie za ruku, pohládza
nás, ako to robieval chorým, a pripomína nám, že mu už patríme a že nič, ani zlo a
smrť, nás nemôže od neho odlúčiť. Osvojme si teda tento zvyk zavolať kňaza, aby prišiel
k našim chorým - nehovorím o chorých s troj-štvordňovou chrípkou, ale o vážne chorých
-, a tiež k našim starkým a udelil im túto sviatosť, túto útechu, túto Ježišovu silu
ísť ďalej. Urobme tak. Ďakujem.“
Výzva Venezuele
Pri
dnešnej generálnej audiencii vo Vatikáne Svätý Otec vyzval k zastaveniu násilia a
národnému zmiereniu vo Venezuele. V závere svojho príhovoru pred zaplneným námestím
sv. Petra predniesol nasledujúci apel:
„S osobitným znepokojením sledujem,
čo sa v týchto dňoch odohráva vo Venezuele. Veľmi si želám, aby čím skôr prestalo
násilie a nevraživosť a aby sa venezuelský ľud, počnúc zodpovednými politikmi a inštitúciami,
podujal na nastolenie národného zmierenia, prostredníctvom vzájomného odpustenia a
úprimného dialógu, ktorý bude rešpektovať pravdu a spravodlivosť a bude schopný čeliť
konkrétnym témam pre spoločné dobro. Uisťujem o svojej stálej a vrúcnej modlitbe osobitne
za tých, ktorí prišli o život pri zrážkach a za ich rodiny. Vyzývam všetkých veriacich,
aby sa obracali k Bohu modlitbami cez materinský príhovor Panny Márie z Coromota,
aby krajina urýchlene znovunadobudla mier a svornosť.“