Pápež František: Ježiš nás privádza domov do Cirkvi

Nasledovanie Ježiša nie je akousi „ideou“, ale „nepretržitým zotrvávaním uprostred domova“, v Cirkvi, kam Kristus privádza každého, aj toho, kto sa od nej vzdialil. Takúto myšlienku dnes ponúkol pápež František v homílii počas svätej omše v Dome sv. Marty.

Chlapec zvíjajúci sa v kŕčoch na zemi a s penou na ústach uprostred šokovaného a bezmocného davu. Jeho otec priam lipne na Ježišovi, prosiac ho, aby oslobodil jeho syna od posadnutia diablom. Ide o drámu z dnešného evanjelia (Mk 9,14-29), ktorú pápež František rozobral bod po bode: vravu prizerajúcich sa, ktorí zbytočne diskutujú; Ježiša, ktorý prichádza a pýta sa; utíchajúcu zvadu; znepokojeného otca, ktorý sa vynára z davu a rozhoduje sa napriek beznádeji dôverovať Ježišovi. A tiež Ježiša, ktorý pohnutý k súcitu rýdzosťou viery tohto otca, vyháňa zlého ducha, potom nežne pokľakne k chlapcovi, ktorý sa zdá byť mŕtvym, a pomôže mu vstať:

„Celý tento zmätok a výmena názorov sa končí týmto gestom: Ježiš sa nakloní a zodvihne dieťa. Tieto Ježišove gestá nás nútia uvažovať. Keď Ježiš uzdravuje, keď ide medzi ľudí a uzdravuje človeka, nikdy ho nenecháva samého. Nie je mágom, čarodejníkom, liečiteľom, ktorý ide, vylieči a potom pokračuje ďalej: každému umožňuje vrátiť sa na svoje miesto, nenecháva ho na ulici. Sú to Pánove nádherné gestá.“

Pápež František tu hovorí o poučení: „Ježiš nás vždy navracia domov, nikdy nás nenecháva samých na ulici.“ Evanjelium sa šíri práve týmito gestami, pripomína Svätý Otec a ponúka príklady: vzkriesenie Lazára, život darovaný Jairovej dcére, ako aj chlapcovi ovdovenej matky. Či tiež stratená ovečka zavedená k ovčincu alebo peniaz, ktorý žena stratila a našla:

„Ježiš totiž neprišiel len z neba, je synom ľudu. Ježiš je prisľúbením daným ľudu a jeho totožnosťou je aj príslušnosť k tomu ľudu, ktorý ako Abrahám putuje za
prísľubom. A tieto Ježišove gestá nás učia, že každé vyliečenie, každé odpustenie nás vždy privádza späť k nášmu ľudu, ktorým je Cirkev.“

Ježiš odpúšťa vždy. Jeho gestá sa stávajú aj „revolučnými“ či „nepochopiteľnými“, a to vtedy, keď sa jeho odpustenie dostane tomu, kto sa príliš vzdialil, ako mýtnik Matúš alebo jeho kolega Zachej. Okrem toho, vždy, „keď Ježiš odpúšťa, privádza domov. A tak nemožno pochopiť Ježiša bez Božieho ľudu,“ hovorí pápež. „Milovať Krista bez Cirkvi, počúvať Krista, ale nie Cirkev, nasledovať Krista len na okraji Cirkvi“ označuje Svätý Otec za absurdné. Citujúc Pavla VI. hovorí, že „Kristus a Cirkev sú zjednotení“ a že „vždy, keď Kristus niekoho volá, vedie ho do Cirkvi“. Práve preto je dobré privádzať deti krstom do Cirkvi, „k Matke Cirkvi“:

„Tieto gestá toľkej Ježišovej nehy nám umožňujú pochopiť nasledovné: že naša doktrína, ak to tak povieme, alebo naše nasledovanie Krista, nie je akousi ideou, ale nepretržitým zotrvávaním uprostred domova. A ak ktokoľvek z nás má možnosť reálne opustiť domov kvôli hriechu, kvôli pochybeniu – to vie Boh –, spása je návratom domov, s Ježišom do Cirkvi. Sú to gestá nehy. Každého jednotlivo, takto nás Pán volá doprostred svojho ľudu, doprostred svojej rodiny, našej matky, svätej Cirkvi. Myslime na tieto Ježišove gestá!“ –mf–