Vatikán 22. februára – Cirkev má od dnešného dňa devätnásť nových kardinálov. Na
obrade ich kreovania v rámci verejného konzistória kardinálskeho zboru sa zúčastnil
aj emeritný pápež Benedikt XVI. Svätý Otec František sa s ním zvítal na začiatku
slávnosti. Obrad sa konal príznačne v deň slávnosti Katedry sv. apoštola Petra na
mieste pod kupolou Baziliky sv. Petra, kde sa v podzemí nachádza miesto pochovania
sv. apoštola Petra.
Štátny sekretár Mons. Pietro Parolin v mene nových kardinálov
poďakoval pápežovi Františkovi za prejavenú dôveru, pričom pripomenul symboliku sýtočervenej
farby kardinálskeho odevu, vyjadrujúcu pripravenosť „počínať si s pevnosťou až po
vyliatie krvi, pre rast kresťanskej viery, pre pokoj a nerušenosť Božieho ľudu a pre
slobodu a rozšírenie Svätej rímskej cirkvi“. Slovami: „Hľa, tu som!“ potom za všetkých
vyjadril ochotu plniť toto poslanie.
Pápež František predniesol úvodnú modlitbu,
po ktorej nasledovalo čítanie z Markovho evanjelia o Ježišovej odpovedi na žiadosť
Zebedejových synov, aby v jeho sláve dostali miesta po jeho pravici a ľavici (Mk 10,32-45).
Svätý Otec následne predniesol príhovor, v ktorom vychádzal z evanjeliového textu.
Novým kardinálom pripomenul základný program ich poslania: kráčať, budovať Cirkev
a vyznávať vieru v Ježiša Krista. „Cirkev potrebuje vašu odvahu,“ povedal pápež kardinálom
a zároveň im kládol na srdce spolucítenie s trpiacimi, osobitne dnes, keď v mnohých
krajinách kresťania znášajú diskrimináciu a prenasledovanie pre vieru.
Noví
kardináli vyznali vieru a prisahali vernosť Kristovi a jeho evanjeliu, poslušnosť
Petrovi a Svätej rímskej cirkvi a horlivú službu pre dobro cirkevného spoločenstva.
Po jednom prichádzali k Svätému Otcovi, ktorý im položil na hlavu červený kardinálsky
biret a prijali od neho prsteň a príslušný dekrét s uvedením diakonie, spojenej s
titulárnym chrámom. Traja z nových kardinálov dostali kardinálsky titul ako emeritní
arcibiskupi. Mons. Jean-Pierre Kutwa z Pobrežia Slonoviny prijal biret na invalidnom
vozíku, keď k nemu pápež František zišiel po schodíkoch. Kardinál Loris Francesco
Capovilla prevezme insígnie vo svojej rezidencii v Bergame. Tento 98-ročný niekdajší
osobný sekretár pápeža Jána XXIII. je najstarším členom kardinálskeho zboru.
Svätý
Otec viedol obrad oblečený v jednoduchom pluviáli a s mitrou na hlave. Od roku 2012
sa z rozhodnutia Benedikta XVI. ceremónia nespája so svätou omšou. Tú bude pápež
sláviť spolu s novými kardinálmi zajtra na rovnakom mieste v Bazilike sv. Petra so
začiatkom o 10. hodine.
Pri obrade kreovania kardinálov bolo prítomných vyše
150 členov kardinálskeho zboru. Títo v uplynulých dvoch dňoch vo Vatikáne zasadali
na mimoriadnom konzistóriu, zameranom na tému rodiny. Zo slovenských kardinálov sa
na konzistóriu zúčastňuje len jeden, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu
národov kardinál Jozef Tomko.
Noví kardináli pochádzajú z 15 krajín. Osem z
nich je z Európy (5 z Talianska, po jednom z Nemecka, Veľkej Británie a Španielska),
štyria zo Severnej a Strednej Ameriky (Kanada, Nicaragua, Haiti a Antily), traja z
Južnej Ameriky (Čile, Brazília, Argentína), dvaja z Afriky (Pobrežie Slonoviny a Burkina
Faso) a napokon dvaja z Ázie (Kórea a Filipíny). Kreovaním 19 nových kardinálov sa
kardinálsky zbor rozšíril na 218 členov, medzi ktorými je 122 voličov a 96 nevoličov.
-jb-
Plné znenie príhovoru pápeža Františka počas obradu
kreovania kardinálov:
«Ježiš kráčal pred nimi…» (Mk 10,32).
Aj
v tejto chvíli Ježiš kráča pred nami. On je vždy pred nami. Predchádza nás a otvára
nám cestu. Toto je naša dôvera a naša radosť: byť jeho učeníkmi, byť s ním, kráčať
za ním, nasledovať ho.
Keď sme s kardinálmi spoločne slávili prvú svätú omšu
v Sixtínskej kaplnke, „kráčať“ bolo prvé slovo, ktoré nám Pán ponúkol. Kráčať, a potom
budovať a vyznávať. Dnes je tu opäť toto slovo, ale ako čin, ako Ježišovo konanie,
ktoré pokračuje: «Ježiš kráčal...» Toto nás v Evanjeliách udivuje: Ježiš veľa chodí,
a vyučuje svojich spoločníkov počas cesty. Toto je dôležité. Ježiš neprišiel vyučovať
filozofiu, nejakú ideológiu, ale „cestu“, cestu, ktorou treba kráčať s ním, a tej
ceste sa učíme tým, že ňou ideme, za chodu. Áno, drahí bratia, toto je naša radosť:
kráčať s Ježišom.
A toto nie je ľahké, nie je to pohodlné, pretože cesta, ktorú
si Ježiš volí, je cesta kríža. Ako kráčajú, Ježiš rozpráva svojim učeníkom o tom,
čo ho čaká v Jeruzaleme: predpovedá svoje utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. A oni
sú zarazení a zhrození. Sú zarazení, zaiste, pretože pre nich vystúpiť do Jeruzalema
znamenalo mať účasť na triumfe Mesiáša, na jeho víťazstve – to vidno aj zo žiadosti
Jakuba a Jána. A sú plní strachu. A zhrození sú nad tým, čo mal Ježiš podstúpiť, nad
tým, čo hrozilo aj im.
My na rozdiel od vtedajších učeníkov vieme, že Ježiš
zvíťazil, a nemuseli by sme mať strach z kríža, naopak, v kríži máme našu nádej. A
predsa, aj my sme stále len ľuďmi, hriešnikmi, a sme vystavení pokušeniu rozmýšľať
spôsobom ľudským, a nie Božím.
A keď sa rozmýšľa na svetský spôsob, aký to
má dôsledok? Evanjelium hovorí: «Ostatní desiati sa začali mrzieť na Jakuba a Jána»
(Mk 10,41). Namrzeli sa. Ak preváži mentalita sveta, nastupujú súperenia, závidenie,
rozštiepenosť. A tak toto slovo, ktoré nám dnes Pán adresuje, je tak uzdravujúce!
Vnútorne nás očisťuje, rozjasňuje naše svedomie a pomáha nám plne sa zosúladiť s Ježišom,
a urobiť tak spoločne vo chvíli, keď sa kardinálske kolégium rozrastá vstupom nových
členov.
«Ježiš si ich zavolal k sebe...» (Mk 10,42).
Hľa,
ďalšie Pánovo gesto. Počas cesty si uvedomí, že je treba hovoriť s dvanástimi, zastavuje
sa a volá ich k sebe. Bratia, dovoľme, aby nás Pán Ježiš zavolal k sebe! Nechajme
sa ním zvolať dohromady. A počúvajme ho, s radosťou, že spoločne prijímame jeho slovo,
že sa ním dávame poučiť, aby sme sa stále väčšmi stávali jedným srdcom a jednou dušou
okolo neho.
A keď sme k nemu takto zvolaní, povolaní k sebe naším jediným Učiteľom,
poviem vám, čo Cirkev potrebuje: potrebuje vás, vašu spoluprácu, a ešte skôr vaše
spoločenstvo, so mnou a medzi vami. Cirkev potrebuje vašu odvahu k ohlasovaniu evanjelia
vhod či nevhod a k dosvedčovaniu pravdy. Cirkev potrebuje vašu modlitbu za dobré napredovanie
Kristovho stáda. Modlitbu, ktorá - a na to nezabúdajme - je spolu s ohlasovaním slova
prvou úlohou biskupa. Cirkev potrebuje vaše spolucítenie predovšetkým v tejto chvíli
bolesti a utrpenia v toľkých krajinách sveta. Spoločne prejavujme našu duchovnú blízkosť
cirkevným spoločenstvám, všetkým kresťanom, ktorí znášajú diskrimináciu a prenasledovanie.
Musíme bojovať proti každej diskriminácii! Cirkev potrebuje našu modlitbu za nich,
aby boli silní vo viere a dokázali na zlo odpovedať dobrom. A táto naša modlitba sa
rozširuje na každého človeka, ktorý podstupuje nespravodlivosť pre svoje náboženské
presvedčenie.
Cirkev nás potrebuje aj na to, aby sme boli mužmi pokoja a vytvárali
pokoj našimi skutkami, našimi túžbami, našimi modlitbami. Vytvárať pokoj! Tvorcovia
pokoja! Preto vyprosujme pokoj a zmierenie pre národy, ktoré sú v týchto časoch skúšané
násilím, vysúvaním na okraj a vojnou.
Ďakujem, drahí bratia! Ďakujem! Kráčajme
spoločne za Pánom a nechajme sa ním vždy viac zvolávať uprostred veriaceho ľudu, svätého
ľudu verného Bohu, svätej Matky Cirkvi. Ďakujem!
(Preklad: Jozef Bartkovjak
SJ)
Zoznam nových kardinálov:
1. – Mons. Pietro
Parolin, vatikánsky štátny sekretár, titulárny arcibiskup Acquapendente (pôvodom
z Talianska) 2. – Mons. Lorenzo Baldisseri, generálny sekretár Synody biskupov,
titulárny arcibiskup Diocleziany (pôvodom z Talianska) 3. – Mons. Gerhard Ludwig
Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery, arcibiskup, emeritný biskup Regensburgu
(pôvodom z Nemecka) 4. – Mons. Beniamino Stella, prefekt Kongregácie pre
klérus, titulárny arcibiskup Midily (pôvodom z Talianska) 5. – Mons. Vincent Nichols,
arcibiskup Westminstru (Veľká Británia) 6. – Mons. Leopoldo José Brenes Solórzano,
arcibiskup Managuy (Nikaragua) 7. – Mons. Gérald Cyprien Lacroix, arcibiskup
Quebecu (Kanada) 8. – Mons. Jean-Pierre Kutwa, arcibiskup Abidjanu (Pobrežie
Slonoviny) 9. – Mons. Orani João Tempesta, O.Cist., arcibiskup Ria de Janeiro
(Brazília) 10. – Mons. Gualtiero Bassetti, arcibiskup Perugie - Città della
Pieve (Taliansko) 11. – Mons. Mario Aurelio Poli, arcibiskup Buenos Aires
(Argentína) 12. – Mons. Andrew Yeom Soo jung, arcibiskup Soulu (Kórea) 13.
– Mons. Ricardo Ezzati Andrello, SDB, arcibiskup Santiaga de Chile (Čile) 14.
– Mons. Philippe Nakellentuba Ouédraogo, arcibiskup Ouagadougoua (Burkina Faso) 15.
– Mons. Orlando B. Quevedo, OMI, arcibiskup Cotabata (Filipíny) 16. – Mons.
Chibly Langlois, biskup Les Cayes (Haiti) 17. – Mons. Loris Francesco Capovilla,
titulárny arcibiskup Mesembrie (pôvodom z Talianska) 18. – Mons. Fernando Sebastián
Aguilar, C.M.F., emeritný arcibiskup Pamplony (pôvodom zo Španielska) 19. –
Mons. Kelvin Edward Felix, emeritný arcibiskup Castriesu (pôvodom z Dominikánskej
republiky - Antíl)