Svätý Otec v homílii: Pokušenia zdoláme iba ak načúvame Božiemu slovu

Odolať zvodom pokušení dokážeme len vtedy, keď načúvame Ježišovmu slovu. Toto je nosná myšlienka homílie Svätého Otca Františka z rannej svätej omše v Dome sv. Marty dnes 18. februára 2014. Pán nám vždy umožňuje dôverovať, aj napriek našej slabosti, a otvára nám horizont, ktorý prekračuje naše limity.Pokušenie sa predstavuje ako neškodná príťažlivosť, premieňa sa však nakoniec na klietku. Človek, hluchý na Božie slovo sa často namiesto úniku z nej snaží svoje otroctvo bagatelizovať. Svätý Otec v čítaní z Jakubovho listu (Jak 1,12-18) zdôraznil pravdivosť tvrdenia, že nikdy človeka nepokúša Boh, ale jeho vlastná žiadostivosť. Poukázal aj na reťaz následkov plynúcich zo žiadostivosti, ktorá po tom, ako «počne a porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť».

„Odkiaľ pochádza pokušenie? Ako v nás pôsobí? Apoštol nám hovorí, že nepochádza od Boha, ale z našich vášní, z našich vnútorných slabostí, zranení, ktoré v nás zanechal prvotný hriech: odtiaľto, z týchto vášní, pramení pokušenie. Je zaujímavé, že pokušenie má tri charakteristiky: rastie, šíri nákazu a ospravedlňuje samo seba. Rastie: začína v pokojnom ovzduší a narastá. To isté hovoril sám Ježiš, keď rozprával podobenstvo o pšenici a kúkoli: pšenica rástla, ale aj kúkoľ, ktorý zasial nepriateľ. Pokušenie tak narastá: rastie a rastie. A ak ho niekto nezastaví, zaberie všetko.“

Pokušenie, ako pokračuje pápež František, si navyše „hľadá niekoho ďalšieho, kto by mu robil spoločnosť, je nákazou“ a „v tomto raste a infikovaní nás pokušenie uzatvára do prostredia, odkiaľ nemožno tak ľahko uniknúť“. Taká je skúsenosť apoštolov z dnešného evanjelia (Mk 8,14-21), ktorí sa pred očami Majstra navzájom obviňujú, že na palubu lode nepriniesli chlieb. Ako pripomína Svätý Otec, Ježiš ich, možno pousmejúc sa nad týmto hašterením, vyzýva chrániť sa „kvasu farizejov a Herodesa“. Ale apoštoli, ktorí tak trochu nástoja na svojom, bez toho, aby ho počúvali, „sa tak veľmi zaoberajú otázkou, čia je to vina, že nie je chlieb, až napokon nemali ani priestor, ani čas a ani svetlo pre Božie slovo“, povedal pápež.

„A tak, keď sa nachádzame v pokušení, nepočujeme Božie slovo: nepočujeme ho. Nerozumieme. Ježiš im musel pripomenúť rozmnoženie chlebov, aby sa dostali von z toho kruhu, pretože pokušenie nás uzatvára, zbavuje nás všetkej prezieravosti, uzatvára nám každý horizont, a tak nás vedie k hriechu. Keď sa nachádzame v pokušení, zachráni nás jedine Božie slovo, Ježišovo slovo. Počúvajme toto slovo, ktoré nám otvára horizont. On je vždy ochotný nás učiť, ako uniknúť pred pokušením. Ježiš je veľký, pretože nám nielenže umožňuje uniknúť pred pokušením, ale dodáva nám väčšiu dôveru.“

Táto dôvera, podotýka pápež František, je veľkou silou, keď sme v pokušení: „Pán nás očakáva, verí nám, takto pokúšaným, hriešnym, a vždy nám otvára obzory“. Naopak, diabol svojím pokúšaním všetko uzatvára a vytvára ovzdušie podobné tomu, aké bolo na lodi apoštolov, tvrdí Svätý Otec. Nenechať sa uväzniť týmto typom ovzdušia je možné iba vtedy, keď „počúvame Ježišovo slovo“:

„Prosme Pána, aby nám vždy, keď sme v pokušení, povedal tak, ako to urobil v prípade učeníkov so svojou trpezlivosťou: «Zastav sa, upokoj sa. Pamätaj na to, čo som s tebou spravil v tej chvíli, v tom čase, pamätaj na to. Zodvihni oči, pozri sa na horizont, nezatváraj ich, neuzatváraj sa a choď vpred.» A toto Slovo nás zachráni pred pádom do hriechu vo chvíli pokušenia.“ –mf–