Pápež vo štvrtkovej homílii: Srdce rozhoduje o viere i o jej strate
Vatikán 13. februára 2014 - Veriaci môže stratiť vieru pre svoje vášne a márnivosť,
kým pohan sa môže stať veriacim vďaka svojej pokore. Toto je v stručnosti obsah dnešnej
homílie pápeža Františka z rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Čítania dňa (1 Kr
11, 4-13, Mk 7, 24-30) nám predkladajú úvahu nad dvojakou cestou: od modlárstva k
živému Bohu, a naopak, od živého Boha k modlárstvu. Svätý Otec ponúkol meditáciu nad
úryvkom evanjelia, v ktorom odvážna žena kanaánčanka (Sýrofeničanka), teda pohanka,
prosí Ježiša, aby oslobodil jej dcéru od zlého ducha. Je to zúfalá matka a matka urobí
pre zdravie dieťaťa všetko. Ježiš jej vysvetľuje, že on prišiel ponajprv k ovciam
z domu Izraela, ale vysvetľuje jej to tvrdou rečou: «Nechaj, nech sa najprv nasýtia
deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.» Táto žena, ktorá
rozhodne nechodila na vysokú školu, vedela, ako reagovať. A reagovala – ako povedal
Svätý Otec – nie svojou inteligenciou, ale materinským pudom, láskou: ‚Pane, aj šteňatá
jedia pod stolom odrobinky po deťoch. To mi daj, tieto omrvinky!‘ Táto žena sa nehanbí
za svoju vieru a Ježiš urobil na jej prosbu zázrak.
„Išla do rizika,
že nevyvolá dobrýdojem, ale trvala na svojom,
a tak sa zpohanstvaamodlárstvadopracovala k tomu, že získala uzdraveniepresvojudcérua ona osobne našlaživéhoBoha. Totojecestačlovekadobrejvôle, ktorýhľadáBohaanachádza ho.Pán ho požehnáva. Koľkoľudíide touto cestouaPán na nich čaká! JetosámDuch Svätý, ktoich
posúvavpredna tejtoceste. Každodenne
v Pánovej Cirkvi nachádzameľudí, ktoríkráčajú v tichosti touto cestou, aby našli
Pána, pretožesanechávajúviesť DuchomSvätým.“
„Je tu však aj opačný
postup“ – poznamenal pápež –, ktorý vidíme u Šalamúna, ako nám to opisuje prvé čítanie.
Šalamún bol „najmúdrejší muž na svete,“ dostal od Boha veľké požehnanie, všeobecne
požíval slávu, mal všetku moc, bol veriaci v Boha, ale čo sa stalo? Mal záľubu v ženách
a mal mnoho pohanských konkubín, ktoré dosiahli, že sa jeho srdce odklonilo nasledujúc
iných bohov, a tak zaviedol v Izraeli modly. „Tieto ženy pomaly, pomaly oslabili Šalamúnovo
srdce. Jeho srdce nezostalo zjednotené s Pánom, ako bolo srdce Dávida, jeho otca.“
„Jeho
srdcesaoslabilo, tak sa
oslabilo, žestratilsvojuvieru.
Stratilvieru. Najmúdrejšímužnasvetesa nechal unášať nerozvážnou
láskou, nechal sa unášať svojimivášňami. ‚Ale,
otče, Šalamún nestratilsvojuvieru, on
verilvBohaa dokázal citovaťBibliu!‘ Áno, tojepravda,
ale maťvierunie je to isté ako vedieťrecitovaťvyznanie viery. Môžeš recitovať Krédo,
a pritom si už vieru stratil.“
Šalamún – povedal
pápež – bol hriešnik, ako jeho otec Dávid. Ale potom išiel ďalej a z hriešnika sa
stal nerestníkom. Jeho srdce bolo skazené týmto modlárstvom. Jeho otec bol hriešnik,
ale Pán mu odpustil všetky hriechy, pretože bol pokorný a prosil o odpustenie. Šalamún
naopak bol „veľmi múdry“, ale márnivosť a jeho vášne ho priviedli ku skaze. Práve
srdce je to miesto, kde sa stráca viera:
„Zlé semenovášnívyrástlo vsrdciŠalamúnaapriviedlo ho kmodlárstvu. Po prvomčítaní
po Aleluja sme počuli tú krásnuradu: ‚V tichosti
prijmite slovo, v poslušnosti; to slovo, ktoré bolo zasiate vo vás, má moc
spasiť vaše duše.‘ Vydajme sa cestouKanaánčanky,tejpohanskejženy, prijímajúcBožieslovo, ktoré bolo zasiatedonásaktorénásprivádzak spáse. Nech nás mocné Božieslovo
zachováva natejto cesteanedovolí,
abysme skĺzli doskazenosti, ktorávediekmodlárstvu.“ -jk-