2014-02-13 16:13:11

Pápež vo štvrtkovej homílii: Srdce rozhoduje o viere i o jej strate


Vatikán 13. februára 2014 - Veriaci môže stratiť vieru pre svoje vášne a márnivosť, kým pohan sa môže stať veriacim vďaka svojej pokore. Toto je v stručnosti obsah dnešnej homílie pápeža Františka z rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Čítania dňa (1 Kr 11, 4-13, Mk 7, 24-30) nám predkladajú úvahu nad dvojakou cestou: od modlárstva k živému Bohu, a naopak, od živého Boha k modlárstvu. Svätý Otec ponúkol meditáciu nad úryvkom evanjelia, v ktorom odvážna žena kanaánčanka (Sýrofeničanka), teda pohanka, prosí Ježiša, aby oslobodil jej dcéru od zlého ducha. Je to zúfalá matka a matka urobí pre zdravie dieťaťa všetko. Ježiš jej vysvetľuje, že on prišiel ponajprv k ovciam z domu Izraela, ale vysvetľuje jej to tvrdou rečou: «Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.» Táto žena, ktorá rozhodne nechodila na vysokú školu, vedela, ako reagovať. A reagovala – ako povedal Svätý Otec – nie svojou inteligenciou, ale materinským pudom, láskou: ‚Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch. To mi daj, tieto omrvinky!‘ Táto žena sa nehanbí za svoju vieru a Ježiš urobil na jej prosbu zázrak.

„Išla do rizika, že nevyvolá dobrý dojem, ale trvala na svojom, a tak sa z pohanstva a modlárstva dopracovala k tomu, že získala uzdravenie pre svoju dcéru a ona osobne našla živého Boha. Toto je cesta človeka dobrej vôle, ktorý hľadá Boha a nachádza ho. Pán ho požehnáva. Koľko ľudí ide touto cestou a Pán na nich čaká! Je to sám Duch Svätý, kto ich posúva vpred na tejto ceste. Každodenne v Pánovej Cirkvi nachádzame ľudí, ktorí kráčajú v tichosti touto cestou, aby našli Pána, pretože sa nechávajú viesť Duchom Svätým.“

„Je tu však aj opačný postup“ – poznamenal pápež –, ktorý vidíme u Šalamúna, ako nám to opisuje prvé čítanie. Šalamún bol „najmúdrejší muž na svete,“ dostal od Boha veľké požehnanie, všeobecne požíval slávu, mal všetku moc, bol veriaci v Boha, ale čo sa stalo? Mal záľubu v ženách a mal mnoho pohanských konkubín, ktoré dosiahli, že sa jeho srdce odklonilo nasledujúc iných bohov, a tak zaviedol v Izraeli modly. „Tieto ženy pomaly, pomaly oslabili Šalamúnovo srdce. Jeho srdce nezostalo zjednotené s Pánom, ako bolo srdce Dávida, jeho otca.“

„Jeho srdce sa oslabilo, tak sa oslabilo, že stratil svoju vieru. Stratil vieru. Najmúdrejší muž na svete sa nechal unášať nerozvážnou láskou, nechal sa unášať svojimi vášňami. ‚Ale, otče, Šalamún nestratil svoju vieru, on veril v Boha a dokázal citovať Bibliu!‘ Áno, to je pravda, ale mať vieru nie je to isté ako vedieť recitovať vyznanie viery. Môžeš recitovať Krédo, a pritom si už vieru stratil.“

Šalamún – povedal pápež – bol hriešnik, ako jeho otec Dávid. Ale potom išiel ďalej a z hriešnika sa stal nerestníkom. Jeho srdce bolo skazené týmto modlárstvom. Jeho otec bol hriešnik, ale Pán mu odpustil všetky hriechy, pretože bol pokorný a prosil o odpustenie. Šalamún naopak bol „veľmi múdry“, ale márnivosť a jeho vášne ho priviedli ku skaze. Práve srdce je to miesto, kde sa stráca viera:

„Zlé semeno vášní vyrástlo v srdci Šalamúna a priviedlo ho k modlárstvu. Po prvom čítaní po Aleluja sme počuli tú krásnu radu:V tichosti prijmite slovo, v poslušnosti; to slovo, ktoré bolo zasiate vo vás, má moc spasiť vaše duše.‘ Vydajme sa cestou Kanaánčanky, tej pohanskej ženy, prijímajúc Božie slovo, ktoré bolo zasiate do nás a ktoré nás privádza k spáse. Nech nás mocné Božie slovo zachováva na tejto ceste a nedovolí, aby sme skĺzli do skazenosti, ktorá vedie k modlárstvu.“ -jk-








All the contents on this site are copyrighted ©.