Rubrika A. Eliášovej pre chorých: Svedectvo p. Rapkayovej z Bratislavy

Roky ohlasuje evanjelium z invalidného vozíčka

Audio:

Pani Mgr. Zuzanu Rapkayovú poznajú najmä veriaci z bratislavského Modrého kostolíka v centre mesta. Na svätú omšu pravidelne prichádza na vozíku, ktorý jej robí spoločnosť už desiatky rokov. Hovorí, že sebe ani Bohu nikdy nepoložila otázku, prečo práve ju už v detstve postihol takýto osud. Naopak, otvorene priznáva, že jej vozíček často prehovorí k ľuďom viac, než slová. Za dvadsaťdva rokov, odkedy sa zázračne uzdravila z leukémie, pripravuje dospelých na sviatosti krstu, birmovania i manželstva. Bohu totiž dala sľub, že po svojom uzdravení sa bude venovať katechézam dospelých a ponúkne mu to ako prejav vďaky. V praxi to znamená, že táto žena to robí nezištne. Pani Zuzka hovorí, že najkrajšie pre ňu pri službe katechizácie dospelých je privádzanie ľudí k poznaniu Boha ako lásky a Panny Márie ako matky.
Do jej bytu za ňou prichádzajú mnohí neveriaci, dokonca známe osobnosti - napríklad z oblasti hokeja, ktorým ona vysvetľuje náuku Cirkvi. Istý slovenský biskup o nej výstižne povedal: „Je to žena, ktorá žije svoju vieru.“

Pani Zuzanu sme preto navštívili u nej doma spolu s jej krstnou a birmovnou dcérou Evou Randovou, ktorá do tohto svedectva tiež prispeje svojím poznaním.
Tak teda, dajme slovo pani Zuzke....

Možno by ste aj vy životnej ceste pani Zuzany dali prívlastok „krížová“. Pravidelne, práve vtedy, keď sa jej ohlásia bolesti, spieva si pieseň: „Ó, Kriste, večná tebe chvála...“ Veď Boha máme chváliť v každej situácii a hlavne v tých najťažších chvíľach. Tým mu dávame najavo, že mu dôverujeme za každých okolností.
A čo povedať na záver stretnutia? Napriek neľahkému údelu nás prijala duchom veselá žena. Bolesť nesená Kristovým krížom robí z takýchto ľudí skutočných učeníkov i učiteľov. Lebo cez svoje utrpenie denne posväcujú svet a sú Božími miláčikmi. Premýšľajme však o tom, ako im môžeme byť nablízku.

Andrea Eliášová