Katechéza pápeža Františka: Eucharistia ako hostina
Generálna audiencia pápeža Františka v stredu 5. februára opäť zaplnila Námestie sv.
Petra pútnikmi. Pre dážď sa časť z nich, najmä starší a chorí, zhromaždili v Aule
Pavla VI., kde sa pri nich Svätý Otec pristavil ešte pred začiatkom programu na námestí.
Ten sa začal čítaním z Matúšovho evanjelia, pri ktorom vo viacerých jazykoch zaznel
úryvok Ježišových slov ustanovenia Eucharistie. V rámci cyklu o siedmich sviatostiach
dnes pápež František venoval katechézu téme Eucharistie, ktorú predstavil ako hostinu
pri spoločnom stole. Nasleduje plné znenie katechézy:
„Drahí bratia a sestry,
dobrý deň! Dobrý deň, hoci to nie je pekný deň, však? Je trochu škaredo! Dnes vám
budem hovoriť o Eucharistii. Eucharistia je v srdci „kresťanskej iniciácie“ spolu
s krstom a sviatosťou birmovania a ustanovuje žriedlo samotného života v Cirkvi. Z
tejto sviatosti lásky totiž vyviera každá opravdivá cesta viery, spoločenstva a svedectva.
To,
čo vidíme keď sa schádzame na slávenie Eucharistie, svätej omše, nám už dáva tušiť,
čo sa chystáme prežívať. V strede priestoru určeného pre slávenie sa nachádza oltár,
čo je vlastne stôl, pokrytý obrusom, a toto nás vedie k myšlienke na hostinu. Na stole
sa nachádza kríž, aby nám naznačil, že na tom oltári sa obetuje Kristova obeta: on
je duchovným pokrmom, ktorý sa tam prijíma v podobe znakov chleba a vína. Vedľa stola
sa nachádza ambón, čiže miesto, z ktorého sa hlása Božie slovo: toto nám naznačuje,
že sa tam schádzame počúvať Pána, ktorý sa prihovára prostredníctvom Svätého písma,
a tak pokrmom, ktorý prijímame je aj jeho Slovo.
Slovo a chlieb sa počas
sv. omše stávajú jedným celkom, ako pri Poslednej večeri, keď sa všetky Ježišove slová,
všetky znamenia, ktoré urobil, sústreďujú v geste lámania chleba a obetovania kalicha,
v anticipácii obety kríža, a v týchto slovách: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo...
Vezmite a pite, toto je moja krv“.
Ježišovo gesto uskutočnené pri Poslednej
večeri je vrcholným vďakyvzdaním Otcovi za jeho lásku, za jeho milosrdenstvo. Vďakyvzdanie
sa po grécky povie eucharistia. A preto sa táto sviatosť nazýva Eucharistiou:
je to vrcholné vďakyvzdanie Otcovi, ktorý nás tak veľmi miloval, že nám dal svojho
Syna, z lásky. Preto slovo Eucharistia v sebe zahŕňa celé to gesto, ktoré je spoločným
gestom Boha a človeka, gestom Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka.
Takže
eucharistické slávenie je oveľa viac než prostá hostina: je to pamiatka Ježišovej
smrti a zmŕtvychvstania, ústredné tajomstvo spásy. „Pamiatka“ neznamená len spomienku,
jednoduché pripomenutie, ale chce zdôrazniť, že vždy, keď slávime túto sviatosť, zúčastňujeme
sa na tajomstve Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Eucharistia predstavuje
vrchol Božieho spásneho konania: Pán Ježiš, ktorý sa pre nás stáva rozlámaným chlebom,
na nás vylieva všetko svoje milosrdenstvo a svoju lásku, aby tak obnovil naše srdce,
náš život a spôsob, akým žijeme náš vzťah s ním a s našimi bratmi. Práve preto, zvyčajne
keď sa pristupuje k tejto sviatosti, hovorí sa o „svätom prijímaní“, o „vytváraní
spoločenstva“ [lat. communio - spoločenstvo, spojenie, pozn. prekl.]. To znamená,
že mocou Ducha Svätého nás účasť pri eucharistickom stole jedinečným a hlbokým spôsobom
zjednocuje s Kristom, vďaka čomu môžeme už teraz vopred zakusovať plné spoločenstvo
s Otcom, ktoré bude charakterizovať nebeskú hostinu, kde so všetkými svätými budeme
prežívať slávu v kontemplovaní Boha z tváre do tváre.
Drahí priatelia, nikdy
sa Pánovi dosť neodvďačíme za dar, ktorý nám dal v Eucharistii! Je to veľmi veľký
dar a práve preto je veľmi dôležité prichádzať v nedeľu na svätú omšu, ísť na omšu
nielen sa modliť, ale tiež prijať sväté prijímanie, tento chlieb, ktorý je telom Ježiša
Krista a ktorý nám dáva spásu, odpúšťa nám, zjednocuje nás s Otcom. Je pekné takto
robiť. A každú nedeľu prichádzajme na svätú omšu, pretože je to deň zmŕtvychvstania
Pána. Preto je nedeľa pre nás taká dôležitá. A cez Eucharistiu cítime práve túto príslušnosť
k Cirkvi, k Božiemu ľudu, k Božiemu telu, k Ježišovi Kristovi.
Nikdy nevyčerpáme
všetku jej hodnotu a bohatstvo. Prosme ho teda, nech táto sviatosť naďalej udržiava
živú jeho prítomnosť v Cirkvi a formuje naše spoločenstvá v láske a v jednote, podľa
Otcovho srdca. Toto konáme po celý život, no začína sa to dňom Prvého svätého prijímania.
Je dôležité, aby sa deti dobre pripravili na Prvé sväté prijímanie a aby žiadne dieťa
na ňom nechýbalo, pretože je to prvý krok k tejto silnej príslušnosti k Ježišovi Kristovi,
po krste a sviatosti birmovania. Ďakujem!“
(Preklad: Zuzana Klimanová)
Na
záver generálnej audiencie Svätý Otec udelil prítomným apoštolské požehnanie. Vyjadril
tiež svoju podporu tým, ktorých postihli záplavy v oblasti Ríma a stredného Talianska.
–jb–