Generálna audiencia pápeža Františka: „Kristovo meno vytvára jednotu, nie rozdelenie“

Vatikán 22. januára - Pri dnešnej generálnej audiencii na Námestí sv. Petra, ktorá sa napriek daždivému počasiu konala za bohatej účasti veriacich, sa Svätý Otec v katechéze zameral na tému jednoty kresťanov. Na záver audiencie opätovne apeloval na dôsledné vyriešenie krízy v Sýrii, v súvislosti s práve prebiehajúcou mierovou konferenciou Ženeva-2. Medzi pútnikmi bola aj početná skupina študentov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského z Bratislavy. Nasleduje plné znenie katechézy pápeža Františka:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Minulú sobotu začal Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa ukončí na budúcu sobotu, vo sviatok Obrátenia sv. apoštola Pavla. Táto výnimočne vzácna duchovná iniciatíva spája kresťanské spoločenstvá už viac ako sto rokov. Je časom venovaným modlitbe za jednotu všetkých pokrstených podľa Kristovej vôle: «aby všetci boli jedno» (Jn 17,21). Každoročne niektorá z ekumenických skupín z určitej časti sveta pod vedením Ekumenickej rady cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov navrhne tému a pripraví podnety pre Týždeň modlitieb. Tohtoročné impulzy prichádzajú od cirkví a cirkevných spoločenstiev Kanady a vzťahujú sa na otázku, ktorou sa sv. Pavol obrátil na kresťanov v Korinte: „Je Kristus rozdelený?“ (1 Kor 1,13).

Isteže Kristus nie je rozdelený. Musíme však úprimne a s bolesťou uznať, že naše spoločenstvá neprestajne prežívajú rozdelenia, ktoré sú pohoršením. Rozdelenie medzi kresťanmi je pohoršenie! Niet na to iného slova: pohoršenie! «Každý z vás – písal Apoštol – hovorí: „Ja som Pavlov”, „Ja Apollov“, „Ja zasa Kéfasov“, „A ja Kristov“» (1 Kor 1,12). Ani tých, ktorí vyznávali Krista ako svoju hlavu Pavol nepochválil, keďže používali Kristovo meno na oddelenie sa od iných vo vnútri kresťanského spoločenstva. Avšak Kristovo meno vytvára jednotu, a nie rozdelenie! Prišiel, aby nás navzájom spojil, nie rozdelil. Krst a kríž sú ústredné prvky kresťanského učeníctva, ktoré máme spoločné. Rozdelenia naopak oslabujú dôveryhodnosť a účinnosť nášho evanjelizačného úsilia a hrozí, že vyprázdnia Kristov kríž z jeho moci (porov. 1 Kor 1,17).

Pavol vyčíta Korinťanom ich spory, zároveň však vzdáva Pánovi vďaky «pre Božiu milosť, ktorú ste dostali v Kristovi Ježišovi. Veď v ňom ste boli obohatení vo všetkom, v každom slove a v každom poznaní» (1 Kor 1,4-5). Tieto Pavlove slová nie sú jednoduchou formalitou, ale sú znakom toho, že Pavol pozerá predovšetkým na dary, ktoré Boh udelil spoločenstvu a úprimne sa z toho teší. Tento Apoštolov postoj je povzbudením pre nás a každú kresťanskú komunitu, aby sme s radosťou uznali Božie dary, ktoré sú prítomné v iných spoločenstvách. Napriek bolesti z rozdelení, ktoré žiaľ ešte pretrvávajú, prijmime Pavlove slová ako pozvanie úprimne sa tešiť z milostí, ktoré Boh udeľuje iným kresťanom. Máme ten istý krst, toho istého Ducha Svätého, ktorý nám dal tieto milosti, uznajme ich a radujme sa z nich.

Je pekné uznať milosť, ktorou nás Boh požehnáva, ba ešte viac, objaviť v iných kresťanoch niečo, čo potrebujeme, niečo, čo by sme mohli prijať ako dar od našich bratov a sestier. Kanadská skupina, ktorá pripravila podnety na tento Týždeň modlitieb nepovzbudzuje spoločenstvá premýšľať na tým, čo by mohli dať svojim blížnym kresťanom, ale pobáda ich k stretnutiu, aby pochopili, čo môže každé spoločenstvo z času na čas získať od tých druhých. Toto si však žiada niečo navyše. Vyžaduje si to mnoho modlitby, žiada si to pokoru, reflexiu a neprestajné obrátenie. Poďme vpred po tejto ceste s modlitbou za jednotu kresťanov, aby toto pohoršenie vymizlo a nebolo už viac medzi nami. Ďakujem.“

(Preklad: Agnes Jenčíková CJ)

Po pozdravoch adresovaných jednotlivým jazykovým skupinám pútnikov pápež František apeloval na srdcia všetkých účastníkov mierového stretnutia v Ženeve týmito slovami:

„Dnes sa v Montreux vo Švajčiarsku otvára medzinárodná konferencia na podporu mieru v Sýrii, po ktorej budú nasledovať rokovania, ktoré sa budú konať v Ženeve od 24. januára. Modlím sa, aby sa Pán dotkol sŕdc všetkých, aby sa usilovali iba o väčšie dobro tak veľmi skúšaného sýrskeho ľudu a nešetrili úsilím pre nevyhnutné dosiahnutie zastavenia násilností a nakoniec aj konfliktu, ktorý už spôsobil tak veľa utrpenia. Prajem drahému sýrskemu národu rozhodnú cestu zmierenia, svornosti a rekonštrukcie za účasti všetkých obyvateľov, kde každý bude môcť nachádzať v tom druhom nie nepriateľa, ani konkurenta, ale brata, ktorého prijme a objíme.“

Na záver po spoločnej modlitbe Otče náš pápež udelil prítomným apoštolské požehnanie.