Vatikán 21. januára 2014 - Chráňme si našu malosť, aby sme mohli viesť dialóg s Pánom.
K tomu nás vyzval pápež František počas dnešnej rannej eucharistie v Dome sv. Marty.
Zdôraznil, že Pán má s nami osobný vzťah, nikdy to nie je dialóg s masou ľudí. Pán
si stále vyberá tých maličkých, slabých, pretože zhliada na našu poníženosť. Svätý
Otec zameral svoju homíliu na spojenie Pán a maličkí. „On je Pán a jeho ľud má meno“,
teda nejde o „dialóg medzi tým, kto má moc a masou“.
„V národemá každý svojemiesto. Pán sa nikdy neprihovárak ľuďom akok mase, nikdy. Vždyhovoríosobne,požívajúcmená.
Vyberá si osobne. Príbeho stvorenínám
ukazuje, žeje to ten istýPán,
ktorývlastnými rukamiutváračlovekaadáva mumeno: ‚Budeš sa volaťAdam‘. Takto sa začínavzťahmedziBohomaosobou. Aeštejednavec je tam,vzťahmedziBohoma nami malými: Boh je veľkýa mysmemalí. Keď si Bohmávybrať medzi osobami, aj v prípade jehovlastného ľudu, rozhodne sa vždy pre maličkých.“
Boh
si vyvolil svoj ľud, pretože je „najmenší“, nemá nijakú moc popri iných národoch.
Išlo naozaj o „dialóg medzi Bohom a ľudskou malosťou“. Aj Mária povie: „Pán zhliadol
na moju poníženosť“. Pán si vyvolil maličkých. V dnešnom prvom čítaní (1Sam 16, 1-13),
poznamenal Svätý Otec, „jasne vidíme tento postoj Pána. Prorok Samuel stojí pred najstarším
synom Izaiho a myslí si, že on je pomazaný, pretože bol vysokým, veľkým človekom.
Ale Pán mu povie: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy” a dodáva: „Tohoto som
si nevybral, pretože nezáleží na tom, čo vidí človek.“ Naozaj, zopakoval pápež, „človek
vidí iba vonkajšok, ale Boh pozerá do srdca“. Pán si vyberá podľa svojich kritérií.
A volí si „slabých a pokorných, aby zahanbil mocných na zemi. Na koniec si teda Pán
vyberá Dávida, najmenšieho, „s ktorým otec ani nerátal“. „Nebol doma“, bol „strážiť
ovce“. Napriek tomu práve Dávid bol vyvolený.
„Každý znás
bol v krstevyvolenýPánom. Všetcismevyvolení. Vybral si násjedného
podruhom. Onnámdalmenoapozerásananás. Vedie s namidialóg, pretože
takto milujePán. AjDávid, keď sa
potomstalkráľom, pochybil. Možno
urobil veľa chýb,Biblianám hovorí o dvoch
veľkýchchybách, o dvoch ťažkýchprevineniach.
A čourobil Dávid potom? Pokoril sa. Vrátil
sa späťk svojejmalostiapovedal: ‚Somhriešnik‘. Prosiloodpustenieačinil pokánie.“
Po
druhom hriechu povedal Dávid Pánovi: „Mňa potrestaj, nie ľud. Ľudia nie sú na vine,
ja som vinný.“ Dávid „chránil svoju malosť cez pokánie, modlitbu, cez slzy“ – pripomenul
Svätý Otec. „Uvažujúc o týchto veciach, o tomto dialógu medzi Pánom a našou malosťou
sa pýtam, v čom spočíva táto kresťanská vernosť“.
„Kresťanskávernosť,
našavernosť znamená jednoducho chrániť našumalosť, aby sme mohlikomunikovaťsBohom. Chráňmesi našumalosť.
Preto súpokora, miernosť, trpezlivosťtakédôležitévkresťanskomživote, pretože chrániamalosť, na ktorúsaPán rádpozerá. Tak budevždy existovať dialógmedzinašoumalosťouaveľkosťouPána.
Nech nám Pán, na príhovorsvätéhoDávidaana príhovorPannyMárie,
ktorá radostne spievalaBohu, pretožezhliadol na jejpokoru,dámilosť,
abysme si uchovali našu malosťpredním.“ -jk-