Homília pápeža Františka: Kresťanská sloboda v poslušnosti Božiemu slovu

Kresťanská sloboda spočíva „v poslušnosti Božiemu slovu“, povedal Svätý Otec v rannej homílii 20. januára 2014 v Dome sv. Marty. Zdôraznil, že máme byť vždy pripravení prijať „novosť“ evanjelia a „Božie prekvapenia“. Na úvod pripomenul, že „Božie slovo je živé a účinné, rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ Vzápätí zdôraznil, že na prijatie Božieho slova musíme mať postoj „poslušnosti“. Skonštatoval, že „Božie slovo je živé a preto prichádza a hovorí to, čo chce povedať, nie to, čo očakávam, že povie, alebo v čo dúfam, že povie.“ Je to slovo „slobodné“. A je aj „prekvapením, pretože náš Boh je Bohom prekvapení.“ Je „novosťou“:

„Evanjelium je novosť. Božie zjavenie je novosť. Náš Boh je Bohom, ktorý vždy robí nové veci a žiada od nás túto poslušnosť voči jeho novosti. V evanjeliu je Ježiš v tomto jasný, je veľmi jasný: nové víno do nových mechov. Víno prináša Boh, ale treba ho prijať s touto otvorenosťou voči novosti. A toto sa nazýva poslušnosť. Môžeme sa spytovať: som poslušný Božiemu slovu alebo robím vždy to, o čom som presvedčený, že je to Božie slovo? Alebo nechávam Božie slovo prejsť cez destilátor, až nakoniec je výsledkom niečo odlišné ako to, čo chce Boh, aby som robil?“

Ak konám takto, „skončím ako tá záplata z novej látky na starom odeve, takže diera bude ešte väčšia.“ Po tomto poukaze na obraz z evanjeliového čítania (Mk 2,18-22) dal pápež František do pozornosti skutočnosť, že „prispôsobenie sa Božiemu slovu, aby sme ho mohli prijať“ je „dôsledne asketickým postojom“.

„Keď chcem nejaké zariadenie napojiť na elektrický zdroj a nejde to, hľadám vhodný adaptér. Musíme sa vždy snažiť adaptovať, prispôsobiť sa tejto novosti Božieho slova, byť otvorenými pre novosť. Saul, ozajstný Boží vyvolený, Boží pomazaný, už zabudol na to, že Boh je prekvapením a novotou. Zabudol, uzatvoril sa do svojich myšlienok, do svojich schém, a takto argumentoval po ľudsky.“

V súvise s prvým čítaním (1 Sam 15,16-23) pápež František ďalej pripomenul, že v Saulovej dobe, keď niekto vyhral boj, vzal si korisť a čiastku z nej použil na vykonanie obety. „Tento krásny dobytok bude pre Pána“, vraví Saul. No pápež vysvetľuje, že Saul „argumentoval svojim myslením, svojím srdcom, uzavretým vo zvyklostiach“, zatiaľ čo „náš Boh nie je Bohom zvyklostí: je Bohom prekvapení“. Saul „nebol poslušný voči Božiemu slovu, nedal sa viesť Božím slovom.“ A Samuel ho práve za to karhá, „dáva mu pocítiť, že neuposlúchol, nezachoval sa ako služobník, ale ako pán. Zmocnil sa Božieho slova.“ Ako ďalej pokračoval Svätý Otec, „Rebélia, neposlušnosť voči Božiemu slovu je hriechom uchyľovania sa k modlám“. A ďalej dodal: „Hlavatosť, neposlušnosť spočívajúca v konaní čo chceš ty a nie čo chce Boh, je hriechom modloslužby.“ A toto nás „núti premýšľať nad tým, čo je to kresťanská sloboda, čo je to kresťanská poslušnosť.“

„Kresťanská sloboda a kresťanská poslušnosť znamenajú podvoliť sa Božiemu slovu, mať odvahu stať sa novými mechmi pre víno, ktoré prichádza neustále. Mať túto odvahu vždy rozlišovať: vravím rozlišovať, nie relativizovať. Vždy rozlišovať, čo Duch koná v mojom srdci, čo v mojom srdci Duch chce, kam ma Duch v mojom srdci vedie, a poslúchať. Rozlišovať a poslúchať. Vyprosujme si dnes milosť poslušnosti Božiemu slovu, tomu slovu, ktoré je vždy živé a účinné, ktoré rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ -jb-