Pre chorých: Svedectvo o dôvere v Pána a v moc Božieho slova od Rút Valašíkovej

Vážení poslucháči, Alessandro Pronzato vo svojich úvahách píše: „Pane, občas čujem ľudí, ako sa ponosujú na svoje povolanie: „Mal som byť advokátom,“ hovorí mi úradník z pozemkovej knihy. „Vždy som sníval, že budem pilotom,“ vzdychá môj typograf. „Keby som tak bol mal možnosť urobiť vojenskú kariéru,“ opakuje vrátnik. Nikto sa nepriznáva: mal som byť svätcom... Spomínam to práve preto, že aktuálne svedectvo, ktoré už o malú chvíľu zazneje, hovorí o ceste mladej ženy, ktorá objavila svoje povolanie cez ťažké rany osudu. Napriek tomu nepôsobí ako troska, pretože cez bolesť, opierajúc sa o veľkú dôveru v Boha, pokánie a moc Svätého Písma slúži iným a to dokonca najbezbrannejším.

Pani Rút Valašíková má 39 rokov. Keď jej pred rokmi zomrel brat, ktorého mala veľmi rada, začala rebelovať voči Bohu, z jeho smrti obviňovala práve Jeho. Hoci vyrástla v kresťanskej rodine, jej viera vtedy utrela otras a ona priznáva, že sa spustila z tejto cesty. Potom prišla ďalšia rana – ako 21-ročná sa stala vdovou. Jej prvý syn mal vtedy len dva roky, keď jej v dôsledku úrazu po nehode zomrel manžel. Dnes hovorí, že týmto zásahom ju Boh zastavil. Spomína si aj nato, ako ju manžel týždeň pred smrťou prosil, aby mu rozprávala o Bohu. Na konci rozhovoru už prosil aj o modlitbu. Ako sa s ťažkou situáciou po odchode manžela vyrovnávala? Vyznáva sa takto: (svedectvo pani Rút)

V ťažkom období bez manžela denne čerpala posilu zo Svätého Písma. Pomohlo jej uvedomiť si nasledovné: (slová pani Rút)

Svojho druhého manžela našla v cirkevnom spoločenstve, kam chodila.
(opäť slová pani Rút)

Vychovali spolu tri deti. Najstarší syn z prvého manželstva - Benjamín má 19 rokov, ich spoločné deti – dcéra Rút 13 a syn Ondrej 9 rokov. Okrem toho však vychovali už 9 detí- nechcených bábätiek, ktoré ich biologickí rodičia odvrhli a oni skončili v detských domovoch. Pani Rút s manželom si ich ako takzvaní profi – teda profesionálni – rodičia berú dočasne k sebe, kde im poskytujú starostlivosť a lásku, kým si ich neadoptujú či neosvoja náhradní, noví rodičia. Ide o formu profesionálneho rodičovstva podporovanú aj slovenskou legislatívou. Pani Rút však prekvapivo dodáva, že k tomu, aby sa venovala nechceným bábätkám, ju priviedol práve jej druhý manžel. A ona v tom našla svoje povolanie. Táto žena je mamou na neuveriteľných 24 hodín: od rána do rána. Viete si predstaviť, žeby ste okrem svojich detí vstávali v noci niekoľkokrát denne k nevlastným deťom, chodili s nimi v čase chorôb po lekároch a popri tom ešte prevádzkovali denné mini- jasličky zamerané na opatrovanie najmenších- v kojeneckom respektíve útlom veku? (hovorí pani Rút)

Apropo, nie je častým javom, aby práve muž podporoval manželku v záležitostiach výchovy „odložených“ detí. Postoj manžela hosťky pri mikrofóne budí úctu a azda aj tichý obdiv... (slová pani Rút)

Títo kresťanskí manželia sa nebáli prijať do rodiny aj deti s hendikepom či chorobou. Skutočná láska si totiž nekladie podmienky... (slová pani Rút)

Pýtate sa, či sa dá vôbec zvyknúť na odchody detí, ktorým ste venovali svoju lásku a čas - do inej rodiny? (slová pani Rút)

Skutočne žité kresťanstvo- to sú aj také svedectvá, aké vydáva pani Rút z Bratislavy. (slová pani Rút)

„Nech tak svieti Vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali Vášho Otca, ktorý je na nebesiach,“ pripomína nám evanjelium- v čase i nečase, v zdraví, skúškach i v chorobe...

Pripravila: Andrea Eliášová