Pápež František zveril Svätej rodine pripravovanú biskupskú synodu

Vatikán 29. decembra - V dnešnú Nedeľu Svätej rodiny bola napoludnie na Námestí sv. Petra badateľná prítomnosť veľkého počtu kompletných rodín s deťmi i starými rodičmi. V tento deň sa vo viacerých častiach sveta konali liturgické slávenia s masovou účasťou: v Nazarete, v talianskom Lorete, v Bazilike Sagrada Familia v Barcelone či v Madride na centrálnom námestí. Svätý Otec vo svojom príhovore na diaľku pozdravil účastníkov všetkých týchto podujatí. Nasledujú slová jeho príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V túto prvú nedeľu po Narodení Pána nás liturgia pozýva sláviť sviatok Svätej nazaretskej rodiny. V skutočnosti, každé vyobrazenie jasličiek nám ukazuje Ježiša spolu s Pannou Máriu a Jozefom, v betlehemskej jaskynke. Boh sa chcel narodiť v ľudskej rodine, želal si mať matku a otca, tak ako my.

Dnes nám evanjelium predstavuje Svätú rodinu na bolestnej ceste do cudziny, keď hľadá útočisko v Egypte. Jozef, Mária a Ježiš zakusujú dramatickú situáciu utečencov, poznačenú strachom, neistotou a strádaním (porov. Mt 2,13-15.19-23). Žiaľ, i v našej dobe sa milióny rodín môžu spoznať v tejto skľučujúcej realite. Televízia a noviny takmer každodenne prinášajú správy o utečencoch, ktorí unikajú pred hladom, vojnou či inými vážnymi ohrozeniami, hľadajúc bezpečie a dôstojný život pre seba a pre svoje rodiny.

Vo vzdialených krajinách sa utečenci a prisťahovalci - a to aj vtedy, keď nájdu prácu - nie vždy stretávajú s opravdivým prijatím, úctou a ocenením hodnôt, ktorých sú nositeľmi. Ich oprávnené očakávania narážajú na komplikované situácie a na ťažkosti, ktoré sa zdajú byť často neprekonateľnými. Preto, zatiaľ čo svoj pohľad upierame na Svätú nazaretskú rodinu vo chvíli, keď je prinútená vydať sa na útek, myslime na drámu tých migrantov a utečencov, ktorí sú obeťami odmietania a využívania, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi a otrockej práce. No myslime aj na iných „vyhnancov“, nazval by som ich „skrytými vyhnancami“: títo môžu byť vyhnancami uprostred samotných rodín: napríklad starí ľudia, s ktorými sa často zaobchádza ako s tými, čo zavadzajú. Neraz si uvedomujem, že znakom, z ktorého možno usúdiť, ako sa nejakej rodine darí, je to, keď vidíme, ako sa v nej zaobchádza s deťmi a so starými ľuďmi.

Ježiš chcel patriť do rodiny, ktorá prešla týmito ťažkosťami, aby sa tak nikto necítil vylúčený z milujúcej blízkosti Boha. Útek do Egypta z dôvodu ohrozenia Herodesom nám ukazuje, že Boh je tam, kde je človek v nebezpečenstve, no je aj tam, kde človek sníva, kde v nádeji túži po slobodnom návrate do vlasti, plánuje a robí rozhodnutia pre život a dôstojnosť seba a členov svojej rodiny.

Dnes náš pohľad na Svätú rodinu upútava aj jednoduchosť života, aký vedie v Nazarete. Je to príklad veľmi prospešný pre naše rodiny, pomáha im stávať sa stále viac spoločenstvami lásky a zmierenia, v ktorých sa zakusuje dobrotivosť, vzájomná pomoc a odpúšťanie si navzájom. Spomeňme si na tri kľúčové slová pre pokojný a radostný život v rodine: prosím, ďakujem, prepáč. Keď v rodine nie sme nanucujúci a obraciame sa na druhých formou prosby, keď v rodine nie sme egoistami a učíme sa poďakovať, a keď v rodine ten, čo si všimne, že urobil niečo nepekné, dokáže povedať „prepáč“, v takej rodine prebýva pokoj a je tam radosť. Pamätajme na tieto tri slová. Môžeme si ich aj zopakovať spoločne: prosím, ďakujem prepáč. Všetci: [prítomní nahlas opakujú] Prosím, ďakujem prepáč!

Chcel by som však tiež povzbudiť rodiny, aby si boli vedomé dôležitosti, akú majú v Cirkvi a v spoločnosti. Ohlasovanie evanjelia sa totiž uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom rodín, aby sa tak dostalo do rozličných prostredí každodenného života. Horlivo vzývajme Preblahoslavenú Pannu Máriu, Ježišovu a našu Matku, a svätého Jozefa, jej ženícha. Prosme ich, aby osvecovali, potešovali, viedli každú rodinu sveta, aby dôstojne a nerušene mohla napĺňať poslanie, ktoré jej Boh zveril.“

Pápež František sa spolu s veriacimi pomodlil Anjel Pána a udelil im požehnanie. Po apoštolskom požehnaní ďalej pokračoval v príhovore:

„Drahí bratia a sestry, najbližšie konzistórium a budúca biskupská synoda sa budú zaoberať témou rodiny; prípravná fáza sa začala už pred časom. Z tohto dôvodu chcem dnes, na sviatok Svätej rodiny, zveriť Ježišovi, Márii a Jozefovi túto prácu synody, prosiac v modlitbe za rodiny celého sveta. Pozývam vás, aby ste sa duchovne pripojili ku mne v modlitbe, ktorú teraz prednesiem:


Modlitba k Svätej rodine

Ježiš, Mária a Jozef,
vo vás kontemplujeme
žiaru pravej lásky,
na vás sa s dôverou obraciame.

Svätá nazaretská rodina,
urob aj z našich rodín
miesta spoločenstva a
večeradlá modlitby,
opravdivé školy evanjelia
a malé domáce cirkvi.

Svätá nazaretská rodina,
nech sa viac v rodinách nezakusuje
násilie, uzavretosť a rozdelenie:
každému, kto bol zranený alebo pohoršený,
nech sa čoskoro dostane útecha a uzdravenie.

Svätá nazaretská rodina,
nech budúca biskupská synoda
dokáže všetkých nanovo upevniť vo vedomí
posvätného a nedotknuteľného charakteru rodiny,
jej krásy v Božom pláne.

Ježiš, Mária a Jozef,
vypočujte a vyslyšte našu prosbu. Amen.“

V závere stretnutia Svätý Otec adresoval osobitné pozdravy veriacim, zhromaždeným v spojení na diaľku vo svätyniach v Nazarete, v Barcelone, v Lorete a na ďalších miestach. V Bazilike Zvestovania v Nazarete boli veriaci zhromaždení za prítomnosti generálneho sekretára biskupskej synody Mons. Lorenza Baldisseriho, v barcelonskej Bazilike Svätej rodiny (Sagrada Familia) bol účastný predseda Pápežskej rady pre rodinu Mons. Vincenzo Paglia. V Madride na centrálnom námestí predsedal liturgickému sláveniu kardinál Rouco Varela. Svätý Otec pozdravil aj účastníkov ďalších paralelných podujatí rodín na iných miestach sveta.

Preklad: Jozef Bartkovjak SJ