Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Cyklus zla je preťatý

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 4. adventnú nedeľu: Cyklus zla je preťatý
Keď čítame Starý zákon nemôžeme prehliadnuť, ako veľmi dávni proroci túžili po príchode nejakého mesiáša, ktorý by do ich sveta priniesol úplne nový začiatok. Nie obnovu, ale začiatok. Bolo tomu tak preto, lebo si boli až príliš vedomí toho, aká zlá, ťažká a bezvýchodisková je v situácia, v ktorej žili. Uvedomovanie si zla vo svete, ktorý ich obklopoval ich nútilo, aby sa pozerali každé ráno ponad horizont, či už tento Mesiáš náhodou neprichádza.
A on prišiel. Posledný zo starozákonných prorokov ho uznal i vyznal. Je už tu a jeho príchod slávime na Vianoce. Je však možné, že stojí predo dvermi a čaká kedy ho vpustíme: do nášho srdca, do nášho života, do nášho sveta a to preto, aby tam to nové, na čo čakali starozákonní proroci založil. No možno tam čaká už roky a my ho buď nevpúšťame, alebo ho vpúšťame iba čiastočne – s tým, že netreba nám do života nič nové, stačí nám taká nejaká obnova. Dôsledkom je, že naše životy a náš svet aj napriek toľkým Vianociam, ktoré sme už prežili, ostáva nimi stále nedotknutý.
Kde je chyba? Myslím, že odmietanie uznať, že potrebujeme niečo úplne nové je dôsledkom jednak podceňovania situácie, v ktorej žijeme a tiež preceňovania našich schopností.
Nebudem tu, priatelia, teraz vykresľovať obraz všetkých tých horibilných hrozieb, ktoré sa vznášajú nad našim svetom. Nebudem tu na konkrétnych príkladoch dokazovať, ako vážna naša situácia je. Nepotrebujeme to, pretože to vidíme v médiách každý deň. Nebudem tu dnes hovoriť ani o rozličných zlách a hriechoch v našom osobnom živote: o závistiach, nenávistiach, zradách, nečestnostiach, krádežiach, podrazoch, tuneloch, neúprimnostiach, nevernostiach. Aj tie poznáme.
No chcel by som povedať jedno, že ja osobne dnes omnoho lepšie, ako v minulosti vidím, ako hlboko a silne je zmätok a zlo prítomné v našich osobných životoch a v našom svete a akí bezmocní voči nemu sme.
Keď som bol dieťaťom a neskôr mladíkom, nič z tohto som si neuvedomoval. A bolo to pochopiteľné, nemal som skúsenosti. Keď som vtedy uvažoval o Ježišovi a jeho príbehu, myslel som si, že to, čo sa stalo s ním bola len jedna nepríjemná výnimka. Myslel som si, že Ježiš mal smolu, že sa narodil a žil medzi ľuďmi, ktorí boli neobyčajne zlí. Nenapadlo mi, že všetky tie intrigy, ktoré sa odohrávali okolo neho sa dejú aj inde, že sa odohrávajú všade vo svete a to neustále. Nevedel som, že keď Ježiša zajali, keď sa mu vysmievali, keď ho mučili, bili a nakoniec zabili pre jeho úsilie o spravodlivosť a pokoj v skutočnosti sa nestalo nič neobyčajné, nič neslýchané. Nevedel som, že to všetko sa vo svete dialo vždy. A deje sa to neustále aj vo svete, v ktorom žijeme my.
Teraz, keď som dospelý, to už viem! Viem, že náš svet je miestom zla, je miestom, kde sa darí hriechu a kde hriech doslova rozkvitá. Hriech a zlo rozkvitá i vo mne ale aj v tebe, brat. Je pravda, je veľa ľudí, ktorí s takýmto stavom nie sú spokojní. A títo ľudia organizujú rôzne kurzy, školenia, dni reflexie a rôzne stretká, aby na nich ľuďom pomohli k spamätaniu sa a k obnove. A je naozaj veľa takých, ktorí sa o svoju obnovu aj snažia. Lenže faktom je, že obnovy nefungujú. Ako môžete obnovovať to, čo je vnútorne zhnité? Obnova je možná iba tam, kde je dobré jadro a kde to, čo je zničené je len nejaká vonkajšia fasáda. Avšak čo, keď je zničené práve to jadro? A presne toto je prípad našich osobných životov a nášho sveta. Náš svet nepotrebuje obnovu. Náš svet potrebuje NOVÝ ZAČIATOK!!! Nový život, ÚPLNE NOVÝ ZÁRODOK ľudského života. Náš svet potrebuje Spasiteľa a Vykupiteľa, ktorý by rozťal ten cyklus zla, ktorým sme zakliati. My na to vlastnými silami nemáme.
To je dôvod, prečo proroci Starého zákona, ako to budeme vidieť v čítaniach nasledujúcej nedele, začali predvídať, že ten nový život sa musí narodiť iba Z PANNY. Nebolo to preto, lebo by boli chceli matku Vykupiteľa ochrániť od niečoho sexuálneho alebo biologického. V sexuálnom spojení manželov nie je nič nečistého. Bolo to preto, lebo život, ktorý sa mal z nej narodiť mal byť niečím novým, úplne novým. Nemalo to byť pokračovanie, znázornené odovzdávaním života, kde otec splodí syna a ten zasa svojho syna a tak ďalej. Toto plodenie, odovzdávanie života z generácie na generáciu malo byť zastavené a prerušené, pretože s odovzdávaním života sa odovzdával i hriech. Život Vykupiteľa prišiel z Ducha Svätého, nie od človeka.
Že to bolo tak, nám veľmi jasne ilustrujú rodokmene Ježiša Krista, ktoré sa nachádzajú u evanjelistov Matúša a Lukáša. Cieľom rodokmeňov je obyčajne dokázať, že niekto pochádzal z konkrétneho predka. Ježišove rodokmene však dokazujú presný opak: že Ježiš telesne od spomínaných predkov nepochádzal. U Matúša je vymenovaných 42 generácií od Abraháma až po Jozefa, o ktorom text hovorí, že bol iba manželom Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Nebol jeho otcom; Jozef Ježiša nesplodil. Bol jeho otcom podľa zákona, ale nie podľa tela. To isté sa nachádza aj u Lukáša, ktorého rodokmeň ide až po Adama. Ani tam nie je Jozef spomínaný ako biologický otec, ale iba ako otec zákonný. A preto v Ježišovi sa nenarodilo niečo obnovené, ale niečo ÚPLNE NOVÉ. Úplne nový život. Žiadna kontinuita. Cyklus zla a hriechu bol teda v Ježišovi preťatý. V Ježišovi cez Ducha Svätého prišiel do sveta nový dych, tak ako to bolo na počiatku.
A presne takýto život, takýto nový dych, každý jeden z nás potrebujeme. A presne takýto život potrebuje aj náš skazený svet. Takýto pôvod života – božský, z Ducha Svätého, je jediný pôvod, ktorý aj nám, aj nášmu svetu môže byť k osohu. Toto je to, o čom veríme, že sa medzi nami v Ježišovi Kristovi zrodilo. A o tomto je celá nádej Vianoc.
A ako my tento nový život uskutočňujeme? Predsa V KRSTE. My v sebe síce fyzicky obsahujeme starý život s jeho zlom. No v krste sme počali z Ducha Svätého nový život: Krista, a tento život je to nové, čo potom v nás a cez nás má prúdiť aj do sveta.
Milí priatelia, želám vám požehnané vianočné sviatky.