Mons. Parolin: Úlohou diplomatov je urobiť svet šťastnejším
„Musíme dokázať, že mier je možný a nie je nejakou utópiou.“ Uviedol to dnes
vatikánsky štátny sekretár Mons. Pietro Parolin počas stretnutia s diplomatickým zborom
akreditovaným pri Svätej stolici. Zdôraznil, že Cirkev sa podľa želania pápeža Františka
zaviazala spoločne so všetkými budovať ľudstvo, ktoré by bolo skutočnou rodinou, a
v ktorom by dialóg víťazil nad vojnou a konfliktami. Nový vatikánsky sekretár sa dnes
chcel veľvyslancom poďakovať aj za ich blahoželania, ktoré od nich obdržal pri príležitosti
jeho vymenovania do tejto funkcie. „V čase, keď mnohé oblasti sveta čelia
rôznym formám násilia a pretrvávajúcim sociálnym nerovnostiam, by som vás chcel znova
uistiť o mojej ochote spolupracovať pri hľadaní pokoja a pri
rešpektovaní dôstojnosti každej ľudskej bytosti,“ uviedol Mons.
Parolin.
Práve zo slova „spolupráca“ vychádzal vo svojom príhovore,
v ktorom sa vrátil aj k téme bratstva, naznačenej v Posolstve pápeža Františka
k Svetovému dňu pokoja. Rovnako varoval, že „nemožno ostať ľahostajnými voči utrpeniu,
ktoré sa tak dramatickým spôsobom dotýka ľudských bytostí“: „Musíme
ukázať, že mier je možný, že to nie je len nejaká utópia, ale konkrétne dobro, ktoré
pochádza od Boha a na ktorého budovaní sa môžeme podieľať našim osobným a solidárnym
angažovaním sa. (...) Z tohto dôvodu je nevyhnutné pracovať spoločne
na budovaní skutočnej kultúry pokoja, odpovedajúc s odvahou na výzvy, ktoré ohrozujú
skutočné spolužitie medzi ľuďmi a národmi.“
Mons. Parolin potom
venoval niekoľko myšlienok šťastiu, ktoré označil za „jednu z najhlbších
túžob človeka“. Položil si tak otázku, či úlohou diplomatov nie je práve toto:
urobiť svet šťastnejším prostredníctvom čoraz bratskejších vzťahov. „Ako to už
niekoľkokrát dobre vysvetlil pápež František, každý človek, každý muž a každá žena
v našom súčasnom svete, bol stvorený pre radosť a je v neustálom hľadaní
tejto radosti, skutočnej radosti,“ povedal vatikánsky štátny sekretár.
Pripomenul však, že v mnohých okolnostiach života býva táto radosť často zahalená.
Možno ju však nájsť v napredovaní „k pokoju a harmónii medzi národmi“. Je to
radosť zo stretnutia a delenia sa, dialógu a zmierenia. Práve také je to ľudstvo,
ktoré sa podľa Mons. Parolina snažíme vybudovať spoločne: „Ľudstvo, ktoré by bolo
skutočnou rodinou, ľudstvo, kde by mal dialóg pri urovnávaní sporov prednosť
pred vojnou, ľudstvo, kde by sila mocných podoprela slabosť najmenších, ľudstvo, kde
by sila slabých podoprela slabosť silných. Vieme, ako veľmi muži a ženy
dnešnej doby potrebujú nájsť na svojej vlastnej ceste ľudí hlboko humánnych a bratských,
ktorí by im mohli darovať nádej pre budúcnosť. Pápež František
si želá, aby kresťania boli presne takýmito osobami. Chce, aby Cirkev ohlasovala,
svedčila a prinášala radosť.“
Ide o úsilie pápeža Františka, ktoré
naliehavo opakuje aj v Apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium. „Od prvých
riadkov hovorí o Cirkvi, ktorej dvere sú otvorené, o symbole svetla, priateľstva,
radosti, slobody a dôvery. Uzatvorením Roku viery a napísaním listu univerzálnej
Cirkvi pápež František zopakoval svoje želanie, že si praje takú Cirkev, ktorá by
sa menej zaujímala o posilňovanie svojich hraníc, ale ktorá by
vytvárala stretnutie a ohlasovala radosť evanjelia.“
Pri príležitosti blížiacich
sa Vianoc vatikánsky štátny sekretár Mons. Parolin zaprial veľvyslancom v závere stretnutia
pokoj a radosť, aby ich národy „mohli napredovať smerom k lepšej budúcnosti“.
–mf–