Pápež v utorkovej homílii: Nebojme sa Pánovej útechy, dá nám nádej
Vatikán 10. decembra 2013 - Vždy, keď k nám prichádza Ježiš, otvorí dvere a dá nám
nádej. Toto je jedna z myšlienok pápeža Františka z dnešnej homílie. Počas svätej
omše v Dome sv. Marty poznamenal, že by sme sa nemali báť útechy, ktorú dáva Pán,
dokonca by sme si mali o ňu prosiť a vyhľadávať ju. Svätý Otec vyšiel z úryvku z Knihy
proroka Izaiáša (Iz 40, 1-11), ktorá je knihou útechy Izraela. Pán prichádza k svojmu
ľudu, aby ho potešil, aby „mu daroval pokoj“. A toto dielo útechy je také silné, že
všetko obnovuje. Pán tvorí všetko nové:
„Nanovo tvorí veci.
A Cirkevneúnavne hovorí,žetoto nové stvorenie je podivuhodnejšie ako prvé stvorenie.
Pánpodivuhodne pretvára. Taktonavštevujesvojľud,obnovujúc ho svojou mocou.Božíľudmal stále tútopredstavu,
tútomyšlienku, žePán príde,
abyhonavštívil. Pripomeňme siposledné slováJozefasvojimbratom:
‚Keď vás Pán navštívi, zoberte so seboumojekosti.‘ Pánnavštívisvojľud. JetonádejIzraela.
Alenavštívi ho stouto útechou.“
Potešovať,
pokračoval Svätý Otec, to je toto: všetko obnovovať, mnohokrát, nie raz, pretvárať
vesmír, aj nás. Toto Pánovo pretváranie má dva dôležité rozmery, ktoré je treba spomenúť,
poznamenal pápež: „Keď Pán prichádza k nám, dáva nám nádej. Pán obnovuje cez nádej.
Vždy otvorí dvere. Vždy.“ Keď Pán prichádza k nám, zopakoval, nezavrie dvere, otvorí
ich. Pán nám svojou blízkosťou dáva nádej, tú nádej, ktorá je „skutočnou pevnosťou
v kresťanskom živote. Je to milosť, dar“:
„Keď kresťanzabudne nanádej, aleboeštehoršie, keďnádej stratí, jehoživotnemázmysel. Je toakoby bol jehoživot pred múrom, nevidí nič.AlePán
nás nádejou povzbudzujeamení, aby
sme išli do toho. Arobí to tiež prostredníctvomzvláštnej blízkostikukaždému, pretožePánpotešuje svojľudapotešujekaždéhoznás. Pekný je záver dnešného
úryvku: ‚Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky
a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé‘. Tentoobrazkladeniajahniatdolonaastarostlivéhovedeniaoviec čakajúcich mláďa,
tojeneha. Pán násutešujenehou.“
Boh, ktorý je mocný, pokračoval Svätý Otec, „sa nebojí
nežnosti“. Stáva sa nehou, stáva sa dieťaťom, stáva sa maličkým. V evanjeliu (Mt 18,
12-14) Ježiš hovorí to isté: «Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby
zahynul čo len jediný z týchto maličkých.» V Pánových očiach je každý z nás veľmi,
veľmi dôležitý. On sa dáva cez nežnosť. A takto nás posiela, „aby sme išli ďalej,
dávajúc nám nádej“. Toto bolo „hlavnou Ježišovou prácou“ počas „štyridsiatich dní
medzi vzkriesením a nanebovstúpením: utešovať učeníkov a poskytovať útechu“:
„Prichádzať
adávaťnádej, prichádzať snehou.
Spomeňme si na nežnosť, ktorú malkapoštolom,
k Márii Magdaléne, voči učeníkomzEmauz.
Pristupovalsnehou: ‚Daj miniečo zjesť.‘ Tomášovi: ‚Vlož sem
svoj prst!‘ Pán je vždy taký. Takáje
Pánova útecha. Nech nám všetkým Pándámilosť,
aby sme sanebáli jeho útechy,
abysme boli otvorení: prosiť si ju, hľadať ju,pretožejetoútecha, ktoránám dánádejadá nám pocítiť nehuBohaOtca.“ -jk-