Pápež v utorkovej homílii: Predstavme si Ježiša usmiateho a radostného

Vatikán 3. decembra 2013 - Cirkev musí byť vždy radostná ako Ježiš – povedal pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Zdôraznil, že sme povolaní odovzdávať Pánovu radosť a pokoj. Na tieto dve slová upozornil vychádzajúc z dnešných liturgických čítaní. Z úryvku prvého čítania z Knihy proroka Izaiáša (Iz 11, 1-10) poukázal na túžbu po pokoji, ktorú nosíme všetci. Ide o pokoj, ktorý – ako hovorí Izaiáš – nám prinesie Mesiáš. Cez dnešný úryvok Lukášovho evanjelia (Lk 10, 21-24) zas podľa slov pápeža Františka „môžeme trochu nahliadnuť do Ježišovej duše, do Ježišovho srdca, ktoré je srdcom radostným“:

„Stále uvažujeme o Ježišovi, ako kázal, uzdravoval, ako kráčal ulicami, alebo pri poslednej večeri... Ale nie sme tak zvyknutí uvažovať o Ježišovi ako sa usmieva, raduje. Ježiš bol plný radosti. Naplnený radosťou. V intimite so svojím Otcom ‚jasal radosťou v Duchu Svätom a chválil Otca‘. Toto je skutočné vnútorné mystérium Ježiša, vzťah s Otcom v Duchu Svätom. Toto je jeho vnútornou radosťou, ktorú On dáva nám.“

A táto radosť – poznamenal pápež František – je pravým pokojom. Nie je to pokoj statický, pokoj ako kľud, ticho. Nie, „kresťanský pokoj je radostný pokoj, pretože náš Pán je radostný“. Je radostný, „keď hovorí o Otcovi, veľmi Otca miluje, a tak nemôže hovoriť o Otcovi bez radosti“. Náš Boh – zopakoval – je radostný. A Ježiš „chcel, aby aj jeho nevesta, Cirkev, bola radostná“:

„Nemožno si predstaviť Cirkev bez radosti a radosť Cirkvi je práve toto: Ohlasovať meno Ježiš. Hovoriť: ‚On je Pán. Mojím ženíchom je Pán. On je Boh. On nás chráni, on s nami kráča.‘ Toto je radosť Cirkvi, ktorá sa v tejto radosti nevesty stane matkou. Pavol VI. hovorieval: Radosťou Cirkvi je práve evanjelizovať, ísť vpred a hovoriť o svojom Ženíchovi. A tiež odovzdávať túto radosť deťom, ktoré zrodí, ktorým umožňuje rásť.“

A tak, ako dodal Svätý Otec, kontemplujme pokoj, o ktorom hovorí Izaiáš, je to pokoj, ktorý je vo veľkom pohybe, je to pokoj radosti, pokoj chvály, pokoj – môžeme povedať – hlučný, vo chvále, pokoj plodný v materstve pre zrod nových detí. Pokoj, ktorý „vychádza práve z radosti z oslavy Najsvätejšej Trojice a z evanjelizácie, idúc k národom a hovoriac, kto je Ježiš“. „Pokoj a radosť“, zopakoval Svätý Otec a položil dôraz na to, čo hovorí Ježiš, na „dogmatické vyhlásenie,“ keď hovorí: ‚Tebe sa tak zapáčilo, zjaviť tieto veci nie múdrym a rozumným, ale maličkým.‘

„Dokonca aj vo veciach tak vážnych, ako je táto, je Ježiš radostný, Cirkev je radostná. Musí byť radostná. Aj vo svojom vdovstve – Cirkev totiž má niečo z vdovy, ktorá čaká na svojho manžela, aby sa vrátil – aj vo svojom vdovstve je Cirkev radostná v nádeji. Pán nech nám dá všetku túto radosť, túto radosť Ježiša, chváliac Otca v Duchu. Túto radosť našej matky Cirkvi v evanjelizácii, pri ohlasovaní jej ženícha.“ -jk-