Pápež vo štvrtkovej homílii: Vyprosujme si dôveru a vernosť v konečnom zápase

Vatikán 28. novembra 2013 - Jestvujú mocnosti sveta, ktoré by chceli, aby bolo náboženstvo „súkromnou záležitosťou“. Ale Boha, ktorý premohol svet, si máme uctievať až po samý koniec „s dôverou a vernosťou“. Touto myšlienkou pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v dome „Santa Marta“ sústredil pozornosť na prenasledovanie kresťanov v dnešnej dobe. Označil ho za znamenie skúšky, ktorá predchádza záverečnému Ježišovmu víťazstvu.
V konečnom boji medzi Bohom a Zlom, ktorý nám v týchto dňoch predkladá liturgia záveru liturgického roka, je veľké nebezpečenstvo, ktoré Svätý Otec nazýva „univerzálnym pokušením“. Pokušenie poddať sa mámeniu toho, ktorý by chcel zvíťaziť nad Bohom. Ale ten, kto verí, má jasno v tom, na koho má hľadieť. Na príbeh o pokúšaní Ježiša na púšti a potom na to, čo znášal počas svojho verejného života, okoreneného „urážkami“ a „ohováraním“, až po krajnú potupu na kríži, kde však knieža sveta prehráva svoj boj zoči-voči vzkrieseniu kniežaťa pokoja. Pápež František poukazuje na tieto etapy v živote Ježiša Krista, pretože – ako hovorí – v zmätku na konci sveta, opísanom v evanjeliu (Lk 21, 20-28), pôjde o viac než len to, čo nám predstavujú prírodné katastrofy:

„Keď Ježiš v inej stati rozpráva o tejto pohrome, hovorí, že to bude znesvätenie chrámu, zneuctenie viery, ľudí. Bude to ohavnosť, ohavné spustošenie. Čo to znamená? Bude to ako víťazstvo kniežaťa tohto sveta. Ako porážka Boha. Bude sa zdať, že v tom poslednom okamihu katastrofy sa knieža tohto sveta zmocní všetkého, že bude pánom sveta .“

Potupenie viery je podstatou „záverečnej skúšky“, čo je mimochodom veľmi jasné – pripomína pápež – z toho, čo znášal prorok Daniel, v príbehu prvého čítania (Dan 6, 12-28), hodený do levovej jamy za to, že si uctieval Boha namiesto kráľa. Z tohto dôvodu „ohavnosť spustošenia“ má podľa Svätého Otca presnejší názov „zákaz uctievania“:

„O náboženstve neslobodno hovoriť. Je vecou súkromnou, o ktorej sa na verejnosti nerozpráva. Náboženské symboly sú odstránené. Musíme sa riadiť príkazmi, ktoré prichádzajú od svetskej moci. Je dovolené robiť veľa vecí, pekných vecí, no nie klaňať sa Bohu. Zákaz uctievania. Tu je podstata tohto konca. A keď príde plnosť času – „kairos“ tohto pohanského postoja, keď sa tento čas naplní – potom príde On: «A uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou». Kresťania, ktorí znášajú dobu prenasledovania, dobu zákazu uctievania, sú proroctvom toho, čo raz postretne všetkých.“

Napriek tomu, hovorí Svätý Otec, „keď sa naplnil čas pohanov“, vtedy je čas zodvihnúť hlavu, pretože sa blíži „víťazstvo Ježiša Krista“:

„Nebojme sa, on od nás žiada len vernosť a trpezlivosť. Vernosť ako Daniel, ktorý bol verný svojmu Bohu a uctieval si Boha až do konca. A trpezlivosť, pretože ani vlas z našej hlavy sa nestratí. Tak sľúbil Pán. Tento týždeň bude dobré myslieť na toto všeobecné odpadlíctvo, ktoré sa nazýva zákazom uctievania. A pýtajme sa seba samých: ‚Uctievam Pána? Uctievam Ježiša Krista? Alebo tak pol na pol hrám s vládcom tohto sveta?‘ Uctievanie až do konca skrze dôveru a vernosť – to je milosť, ktorú si máme vyprosovať tento týždeň.“ –jk–