Pápež u kamaldulských sestier: Mária je najvýrečnejšou ikonou nádeje

Vo štvrtok 21. novembra, keď si Cirkev pripomenula Svetový deň klauzúrnych rehoľníkov a rehoľných sestier, pápež František navštívil kláštor kamaldulských klauzúrnych sestier v Ríme na Aventíne. Kláštor sv. Antona opáta sa nachádza na návrší nad riekou Tiber, na mieste hojne vyhľadávanom turistami i pútnikmi, ktorých sem priťahuje starobylá Bazilika sv. Sabíny. V blízkosti kamaldulského kláštora je aj známa pomarančovníková záhrada s vyhliadkou na centrum mesta a Vatikán.

Svätý Otec sa na Aventínsky pahorok odobral pred piatou hodinou popoludní. Privítala ho sestra opátka Michela Porcellatová. V kláštornej kaplnke čakalo 21 členiek rehole, ktorá sa riadi kamaldulskou regulou v duchu sv. Romualda. Pápež František sa spolu so sestrami pomodlil spievané vešpery, v rámci ktorých po čítaní z evanjelia predniesol meditáciu. Jej témou bola postava Panny Márie ako vzor kresťanskej nádeje. Svätý Otec rozvinul myšlienku, že základom Máriinej nádeje bola jej vernosť Božej vôli:

„«Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka» (Mt 12,50). Týmito slovami nám Ježiš zanecháva dôležitý odkaz: Božia vôľa je najvyšším zákonom, o ktorý sa opiera pravá príslušnosť k Bohu. Mária si takto vytvára príbuzenský vzťah s Ježišom ešte skôr, než ho privedie na svet: stáva sa učeníčkou a matkou svojho Syna vo chvíli, keď prijíma slová anjela a hovorí: «Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38). Toto «nech sa mi stane» nie je iba súhlas, ale aj dôverujúca otvorenosť voči budúcnosti. Toto «nech sa mi stane» je nádej! Mária je matkou nádeje, je najvýrečnejšou ikonou kresťanskej nádeje. Celý jej život pozostáva z postojov nádeje, počnúc jej «ánom» vo chvíli zvestovania.“

Pápež František ďalej meditatívne poukázal na to, ako sa Máriina nádej prejavila v kľúčových momentoch jej života ako vernosť, a to aj v najťažších situáciách. Ako povedal, v tejto súvislosti často uvažuje nad otázkou: „Dokážeme očakávať Božie ‚zajtra‘? Alebo chceme len to ‚dnes, dnes, dnes‘? Božie ‚zajtra‘ pre Máriu predstavuje úsvit onoho prvého dňa v týždni. Osoží nám myslieť v kontemplácii na Matku so Synom v náručí. Jediná svietiaca lampa pri Ježišovom pochovaní je nádej Matky, ktorá v tej chvíli predstavovala nádej celého ľudstva. Pýtam sa seba i vás: Svieti v kláštoroch dnes táto lampa? Očakáva sa v kláštoroch toto Božie ‚zajtra‘?“

Svoju meditáciu Svätý Otec uzavrel slovami: „Tejto Matke veľa dlhujeme! V nej v každom momente dejín spásy vidíme pevné svedectvo nádeje. Ona, Matka nádeje, nás podopiera vo chvíľach tmy, ťažkostí, malomyseľnosti, zdanlivej porážky, v ozajstných ľudských prehrách. Nech nám Mária, naša nádej, pomáha urobiť náš život obetou milou nebeskému Otcovi, radostným darom našim bratom, postojom, ktorý vždy hľadí na zajtrajšok.“

Po skončení vešpier Svätý Otec spolu so sestrami zotrval v eucharistickej adorácii, po ktorej sa s komunitou stretol v priestoroch kláštora. Príležitosťou pre dnešné stretnutie Svätého Otca s klauzúrnymi sestrami bol končiaci sa Rok viery a tiež Svetový deň pro orantibus, ktorý si pri spomienke Obetovania Panny Márie 21. novembra Cirkev každoročne pripomína už 60 rokov. -jb-