Pápež u kamaldulských sestier: Mária je najvýrečnejšou ikonou nádeje
Vo štvrtok 21. novembra, keď si Cirkev pripomenula Svetový deň klauzúrnych rehoľníkov
a rehoľných sestier, pápež František navštívil kláštor kamaldulských klauzúrnych sestier
v Ríme na Aventíne. Kláštor sv. Antona opáta sa nachádza na návrší nad riekou Tiber,
na mieste hojne vyhľadávanom turistami i pútnikmi, ktorých sem priťahuje starobylá
Bazilika sv. Sabíny. V blízkosti kamaldulského kláštora je aj známa pomarančovníková
záhrada s vyhliadkou na centrum mesta a Vatikán.
Svätý Otec sa na Aventínsky
pahorok odobral pred piatou hodinou popoludní. Privítala ho sestra opátka Michela
Porcellatová. V kláštornej kaplnke čakalo 21 členiek rehole, ktorá sa riadi kamaldulskou
regulou v duchu sv. Romualda. Pápež František sa spolu so sestrami pomodlil spievané
vešpery, v rámci ktorých po čítaní z evanjelia predniesol meditáciu. Jej témou bola
postava Panny Márie ako vzor kresťanskej nádeje. Svätý Otec rozvinul myšlienku, že
základom Máriinej nádeje bola jej vernosť Božej vôli:
„«Každý, kto
plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka»
(Mt 12,50). Týmito slovami nám Ježiš zanecháva dôležitý odkaz: Božia
vôľa je najvyšším zákonom, o ktorý sa opiera pravá príslušnosť
k Bohu. Mária si takto vytvára príbuzenský vzťah s Ježišom ešte
skôr, než ho privedie na svet: stáva sa učeníčkou a matkou svojho Syna
vo chvíli, keď prijíma slová anjela a hovorí: «Hľa, služobnica
Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38). Toto «nech sa
mi stane» nie je iba súhlas, ale aj dôverujúca otvorenosť voči budúcnosti.
Toto «nech sa mi stane» je nádej! Mária je matkou nádeje, je najvýrečnejšou
ikonou kresťanskej nádeje. Celý jej život pozostáva z postojov
nádeje, počnúc jej «ánom» vo chvíli zvestovania.“
Pápež František
ďalej meditatívne poukázal na to, ako sa Máriina nádej prejavila v kľúčových momentoch
jej života ako vernosť, a to aj v najťažších situáciách. Ako povedal, v tejto súvislosti
často uvažuje nad otázkou: „Dokážeme očakávať Božie ‚zajtra‘?
Alebo chceme len to ‚dnes, dnes, dnes‘?Božie ‚zajtra‘ pre Máriu predstavuje
úsvit onoho prvého dňa v týždni. Osoží nám myslieť v kontemplácii
na Matku so Synom v náručí. Jediná svietiaca lampa pri Ježišovom pochovaní
je nádej Matky, ktorá v tej chvíli predstavovala nádej celého ľudstva.
Pýtam sa seba i vás: Svieti v kláštoroch dnes táto lampa? Očakáva sa
v kláštoroch toto Božie ‚zajtra‘?“ Svoju meditáciu Svätý Otec uzavrel
slovami: „Tejto Matke veľa dlhujeme! V nej v každom momente dejín
spásy vidíme pevné svedectvo nádeje. Ona, Matka nádeje, nás podopiera vo chvíľach
tmy, ťažkostí,malomyseľnosti, zdanlivej porážky, v ozajstných
ľudských prehrách. Nech nám Mária, naša nádej, pomáha urobiť
náš život obetou milou nebeskému Otcovi, radostným darom našim bratom,
postojom, ktorý vždy hľadí na zajtrajšok.“ Po skončení
vešpier Svätý Otec spolu so sestrami zotrval v eucharistickej adorácii, po ktorej
sa s komunitou stretol v priestoroch kláštora. Príležitosťou pre dnešné stretnutie
Svätého Otca s klauzúrnymi sestrami bol končiaci sa Rok viery a tiež Svetový deň
pro orantibus, ktorý si pri spomienke Obetovania Panny Márie 21. novembra Cirkev
každoročne pripomína už 60 rokov. -jb-