Pápež v utorkovej homílii o starých ľuďoch ako o poklade spoločnosti
Vatikán 19. november 2013 – Národ, ktorý „nerešpektuje starých rodičov“ je bez pamäti
a teda bez budúcnosti. Túto myšlienku pripomenul dnes ráno pápež František v homílii
svätej omše, ktorú slávil v Dome sv. Marty. Reagoval na biblický príbeh z Knihy Machabejcov
(2 Mach 6, 18-31), v ktorom sa šľachetný Eleazár, muž v pokročilom veku, rozhodol
pre mučeníctvo, aby zostal verný svojej viere v Boha a aby dal svedectvo mladým ľuďom.
Volí si smrť pred možnou záchranou života za pomoci priateľov, len aby nezradil Boha,
a aby nedal mladíkom príklad, že pokrytectvo v podstate môže byť vhodné. Mučitelia
ho chceli donútiť k odpadlíctvu. «Ale on volil radšej slávnu smrť ako potupný život.»
„Tento muž,“ poznamenal Svätý Otec, „tvárou v tvár voľbe medzi odpadlíctvom a vernosťou,
nezapochybuje,“ odmieta „postoj predstierania falošnej zbožnosti“. V skutočnosti,
namiesto toho, aby myslel na seba, myslí na mladých a na to, že jeho skutok odvahy
môže v nich zanechať stopu:
„Autentická vernosťtohto muža,
autentickosť jeho viery, aleajzodpovednosť
za to, aby zanechalšľachetný odkaz, skutočnédedičstvo... Žijemevdobe,
keď sa sostaršímineráta. Je
nepekné aj povedať to, ale sú odsúvaní, nie?Pretožesú
na ťarchu. Starí nám sprostredkujúdejiny, prinášajúučenosť, odovzdávajú
námvieruadedičstvo. Onisútí, ktorí, rovnako ako starédobrévíno, majú tú vnútornú silu,
aby nám odovzdali ušľachtilé dedičstvo.“
Svätý
Otec v homílii pripomenul aj príbeh, ktorý počul ako dieťa. Hlavnými postavami sú
otec, matka, mnoho detí a starý otec – rodina. Dedko jediac pri stole polievku si
ušpinil tvár. Namrzený otec vysvetľuje deťom, že kúpi malý stolík, aby dedko jedával
izolovane. V ten istý deň príde otec domov a vidí jedno z detí ako sa hrá s drevom.
„Čo to robíš?“ – pýta sa. „Stolík“ – odpovedalo dieťa. „A prečo?“ „Pre teba, ocko,
keď zostarneš ako dedko.“
„Tento príbehmipomáhalcelý môjživot. Starí rodičiasúpokladom. ListHebrejom, dvanástakapitola,nám hovorí: «Pamätajte na svojich
predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich
života, a napodobňujte ich vieru.» Spomienkananašichpredkovnásprivádzak napodobňovaniuviery. Staroba je skutočneveľakrátajtrochu škaredá, všakže? Pre chorobya všetko, čo so sebou prináša, alemúdrosť,
ktorú majú naši starí rodičiajededičstvo,
ktorémusímeprijať. Anárod,
ktorý sa nestará o starých rodičov, národ,ktorýnerešpektujestarcov a starenky, nemábudúcnosť, pretože nemápamäť, stratilpamäť.“
Bude dobré, poznamenal pápež František v závere homílie,
pamätať na mnohých starkých, ktorí sú v domoch dôchodcov, a aj na mnohých tých, ktorí
– je to nepekné, ale povedzme to – sú opustení svojimi blízkymi. „Oni sú pokladom
našej spoločnosti“:
„Modlime sazanašichdedov a babičky, ktorínerazmalihrdinskúúlohuvodovzdávanívieryv časochprenasledovania. Keďmama a otecneboli doma, alebomalipodivnénázory, ktoré učilapolitikatejdoby, boli to babičky, ktoré
odovzdávalivieru. Štvrtéprikázaniejejediné, ktorésľúbiniečonaoplátku. A prikázanie milosrdenstva.
Byťsúcitnýsnašimipredkami.
Prosmedneso milosťsvätýchstarcov Simeona, Annu, PolykarpaaEleazáraa toľkýchďalších svätých
starcov. Prosme omilosť, aby sme vedeliochraňovať, počúvaťa ctiť sinašich predkov, našichstarých rodičov.“ –jk–