Jezuiti si na budúci rok pripomenú 200. výročie obnovenia

Spoločnosť Ježišova si v budúcom roku pripomenie významné výročie 200 rokov od svojho obnovenia. Jezuitská rehoľa bola celosvetovo obnovená 7. augusta 1814 bulou pápeža Pia VII. Sollicitudo omnium ecclesiarum. Stalo sa tak vyše 40 rokov od vydania pápežskej listiny „breve“ Dominus ac Redemptor Klementom XIV. dňa 21. júla 1773 o zrušení Spoločnosti Ježišovej. Obnovenie rehole v roku 1814 sa úzko spája s osobnosťou sv. Jozefa Pignatelliho. Rehoľa, ktorá pod vedením sv. Ignáca z Loyoly získala pápežské schválenie už v roku 1540, si svoju históriu pripomenie viacerými formami. Generálny predstavený jezuitov P. Adolfo Nicolás SJ v liste vydanom v deň sviatku sv. Jozefa Pignatelliho 14. novembra 2013 pozval všetkých členov i
spolupracovníkov rehole, každú komunitu, apoštolské dielo, región a provinciu Spoločnosti pripomenúť si 200. výročie obnovenia „s pokornou a úprimnou vďačnosťou Pánovi, s túžbou učiť sa z našich dejín a ako príležitosť na duchovnú a apoštolskú obnovu.“ Slávenie bude v Spoločnosti Ježišovej prebiehať od sviatku Najsvätejšieho mena Ježiš 3. januára 2014 do 27. septembra 2014, výročia potvrdenia Spoločnosti v roku 1540.

V liste páter Nicolás ďalej vysvetľuje vonkajšiu i vnútornú náplň slávenia jubilea: „Rok 2014 bude dôležitým rokom pre štúdium našich dejín ako Spoločnosti. V mnohých častiach sveta sú naplánované odborné štúdie, publikácie, stretnutia, akademické konferencie s cieľom sprostredkovať hlbšie poznanie a pochopenie spletitých skutočností zrušenia a obnovenia Spoločnosti: udalosti, príčiny, dôležití predstavitelia a dôsledky. Som vďačný za všetku prácu, ktorá bola vykonaná, a dúfam, že táto dôležitá práca historického výskumu a štúdia bude pokračovať aj po roku 2014. Ako všetci vieme, pamäť a identita hlboko spolu súvisia: človek, ktorý zabúda na svoju minulosť, nevie, kým je. Čím lepšie si pamätáme naše dejiny a čím hlbšie ich chápeme, tým lepšie budeme rozumieť sami sebe a našej totožnosti ako apoštolského tela v Cirkvi.“

Generálny predstavený žiada členov rehole, aby štúdium dejín bolo prehĺbené osobnou a komunitnou modlitbou, reflexiou a rozlišovaním: „Som presvedčený, že najlepším spôsobom, ako duchovne vstúpiť do tohto osobitného roku – 200. výročia pápežskej buly Sollicitudo omnium ecclesiarum, ktorú vydal pápež Pius VII. 7. augusta 1814 – je žiadať si milosť, ktorú navrhuje sv. Ignác v Contemplatio ad amorem: prosiť si od Pána «vnútorné poznanie toľkých a takých veľkých dobier, ktoré som dostal od Boha, aby som, uznávajúc to úplne, mohol vo všetkom milovať jeho božskú Velebnosť a jej slúžiť» (Duchovné cvičenia, 233). Inými slovami, nechceme, aby sa naša pozornosť upierala iba na minulosť. Želáme si lepšie pochopiť a oceniť našu minulosť, aby sme mohli kráčať vpred v ústrety budúcnosti s «obnoveným zápalom a horlivosťou» (35. generálna kongregácia, dekrét 1) pre náš život a dnešné poslanie.“

Páter Adolfo Nicolás navrhuje svojim rehoľným spolubratom aj konkrétne témy na reflexiu a rozlišovanie pre nadchádzajúci rok: tvorivá vernosť, láska k Inštitútu, bratské spoločenstvo, univerzálne poslanie, dôvera v Božiu prozreteľnosť. V liste žiada, aby sa oslava výročia „vyhla akýmkoľvek náznakom triumfalizmu alebo chválenia sa.“ Vyjadruje však nádej, že „aj keď jednoduchými a skromnými spôsobmi, všetky komunity, regióny a provincie Spoločnosti sa pousilujú pripomenúť si toto výročie spôsobom, ktorý bude nezabudnuteľný, ako aj osobne a spoločne významný.“

List adresovaný „celej Spoločnosti“ uzatvára generál jezuitov týmito slovami: „Hľadiac na tento míľnik v dejinách našej Spoločnosti, pokorne sa poďakujme Bohu, že naša najmenšia Spoločnosť trvá dodnes: že v Spoločnosti neprestávame hľadať cestu k Bohu skrze spiritualitu sv. Ignáca; že neprestávame rásť z podpory a výzvy našich bratov v komunite; že prostredníctvom našich ministérií stále zakúšame výsadu a radosť slúžiť Cirkvi a svetu, osobitne najnúdznejším. Modlím sa, aby naša vďačná oslava pamiatky tohto 200. výročia znovuobnovenia Spoločnosti bola požehnaná hlbším osvojením si nášho spôsobu života a tvorivejšou, veľkodušnejšou a radostnejšou odovzdanosťou dať svoje životy do služby na väčšiu Božiu slávu.“ -jb-