Generálna audiencia: Cirkev je spoločenstvom sviatostí, chariziem a lásky
„Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by
som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky
tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal,
a lásky by som nemal, ničím by som nebol“ (1 Kor 13). Týmito slovami hymnu svätého
Pavla sa začala dnešná generálna audiencia na Námestí sv. Petra. V slnečnom, no už
výrazne jesennom počasí pápež František nenechal veriacich dlho čakať a už o 10.15
začal svoju katechézu. Opäť ju zameral na Cirkev ako spoločenstvo svätých. Kým minulý
týždeň vysvetlil prvý aspekt tohto článku viery ako spoločenstvo medzi svätými osobami,
t. j. medzi veriacimi, tentoraz sa zameral na spoločenstvo Cirkvi ako účasť na svätých
veciach, na duchovných dobrách: „Tieto dva aspekty sú navzájom úzko prepojené.
V skutočnosti spoločenstvo medzi kresťanmi rastie prostredníctvom účasti na
duchovných dobrách. Za ne považujeme osobitne sviatosti, charizmy a lásku,“
povedal Svätý Otec. Vychádzajúc z Katechizmu Katolíckej cirkvi (porov. KKC, 949-953)
Svätý Otec túto myšlienku ďalej rozvinul. Vysvetlil význam každého z týchto troch
duchovných dobier pre život a rast spoločenstva Cirkvi: sviatostí, chariziem a lásky.
Osobitný dôraz položil práve na lásku, bez ktorej je človek vnútorne prázdny, aj keby
mal iné vynikajúce schopnosti.
Na záver katechézy pápež František vyzval prítomných,
aby vykonali skutok lásky. Podelil sa s nimi so zážitkom, keď sa pred audienciou stretol
s malým dievčatkom trpiacim ťažkou chorobou a jeho rodičmi. Vo chvíli ticha sa tak
všetci pútnici pripojili k Svätému Otcovi v modlitbe za jedenapolročnú Noemi. Medzi
rozličnými skupinami veriacich dnes Svätý Otec osobitne pozdravil účastníkov národnej
púte Rómov z Maďarska. Adresoval im tieto slová: „Priniesli ste so sebou kríž,
ktorý pred desiatimi rokmi na tomto námestí požehnal bl. Ján Pavol II. Z Kristovho
kríža, znaku lásky, milosrdenstva a zmierenia, naďalej čerpajte nádej a silu potrebnú
na to, aby ste boli apoštolmi medzi vaším ľudom. Zo srdca žehnám vás i všetkých vašich
drahých!“Po pozdrave mladým, chorým a mladomanželom Svätý Otec dodal:
„Mesiac november, venovaný pamiatke a modlitbe za zosnulých, nám ponúka príležitosť
hlbšie uvažovať nad významom pozemského života a nad hodnotou večného života. Nech
sú pre všetkých tieto dni podnetom k porozumeniu toho, že život má hodnotu, ak je
zameraný na lásku k Bohu a blížnemu. Po skončení príhovorov pápež František osobne
pozdravil jednotlivé osoby na vozíčkoch, medzi ktorými bolo aj mnoho detí. Po skončení
generálnej audiencie Svätý Otec prijal na osobitnej audiencii Henriquea Caprilesa
Radonskiho, guvernéra štátu Miranda z Venezuely. Nasleduje plné znenie katechézy:
„Drahí
bratia a sestry, dobrý deň!
Minulú stredu som hovoril o spoločenstve svätých
ako o spoločenstve medzi svätými osobami, teda, medzi nami veriacimi. Dnes by som
rád prehĺbil ďalší prvok týkajúci sa tejto skutočnosti. Spomínate si, že tam boli
dva aspekty: spoločenstvo medzi nami, jednota medzi nami, ktorí vytvárame spoločenstvo
a druhý aspekt, spoločná účasť na duchovných dobrách, čiže svätých veciach. Tieto
dva prvky sú medzi sebou úzko prepojené, pretože spoločenstvo medzi kresťanmi rastie
prostredníctvom účasti na duchovných dobrách. Myslíme tým osobitne na sviatosti, charizmy
a lásku (porov. KKC 949-953). Naša jednota rastie v spoločenstve sviatostí, v spoločenstve
chariziem, ktoré každý z nás má, pretože nám ich daroval Duch Svätý, a v spoločenstve
lásky.
Začnime spoločenstvom sviatostí. Sviatosti vyjadrujú a uskutočňujú
účinné a hlboké spoločenstvo medzi nami, pretože v nich stretávame Krista Spasiteľa
a jeho prostredníctvom našich bratov vo viere. Sviatosti nie sú len vonkajškové prejavy,
nie sú to rituály. Sviatosti sú Kristovou silou, Ježiš Kristus je vo sviatostiach.
V slávení svätej omše, eucharistie, je živý Ježiš, ktorý nás zhromažďuje, vytvára
z nás spoločenstvo, privádza nás k adorácii Otca. Každý z nás je prostredníctvom krstu,
birmovania a eucharistie začlenený do Krista a spojený s celým spoločenstvom veriacich.
Preto, ak je to na jednej strane Cirkev, ktorá „vykonáva“ sviatosti, na druhej strane
sú to práve sviatosti, ktoré „vytvárajú“ Cirkev, budujú ju, dávajú zrod jej novým
deťom, začleňujúc ich do svätého Božieho ľudu a upevňujúc túto ich príslušnosť.
Každé
stretnutie s Kristom, ktorý nám vo sviatostiach dáva túto spásu, nás pozýva „ísť“
a odovzdávať iným spásu, ktorú sme mohli vidieť, ktorej sme sa mohli dotknúť, stretnúť,
prijať a ktorá je vskutku hodnoverná, pretože je láskou. Týmto spôsobom nás sviatosti
pobádajú stať sa misionármi; a apoštolské nasadenie niesť evanjelium do každého prostredia,
aj do toho najnepriateľskejšieho, je výsledkom stáleho sviatostného života, nakoľko
je účasťou na spasiteľskej iniciatíve Boha, ktorý chce všetkým darovať spásu. Milosť
sviatostí v nás udržiava silnú a radostnú vieru, takú, ktorá vie žasnúť nad Božími
„divmi“ a dokáže odolávať modlám sveta. Práve preto je dôležité vytvárať spoločenstvo,
je dôležité, aby deti boli skoro pokrstené, je dôležité, aby prijali birmovanie. Prečo?
Pretože ide o prítomnosť Ježiša Krista v nás, ktorý nám pomáha. Je dôležité, aby sme
vtedy, keď sa cítime hriešni, pristúpili k sviatosti zmierenia. „Nie, otče, obávam
sa, že kňaz ma zbije palicou!“ Nie, ten kňaz ťa nezbije. Vieš, s kým sa stretneš vo
sviatosti zmierenia? S Ježišom, ktorý ti odpúšťa. Ježiš ťa tam očakáva a to znamená
sviatosť. Táto skutočnosť dáva vzrast celej Cirkvi.
Druhým aspektom spoločnej
účasti na svätých veciach je spoločenstvo chariziem. Duch Svätý rozdáva
veriacim množstvo darov a duchovných milostí. Toto „fantastické“ bohatstvo - nazvime
ho tak – darov Ducha Svätého je zamerané na budovanie Cirkvi. Slovo „charizmy“ je
trochu náročné. Ide o dary, ktoré nám dáva Duch Svätý. Niekto má dar byť takým a takým,
má túto zručnosť, či tamtú schopnosť... Sú však aj dary, ktoré nám dáva, avšak nie
preto, aby ostali ukryté, ale aby na nich mali účasť aj ostatní. Nie sú dané iba v
prospech toho, kto ich dostáva, ale na úžitok Božiemu ľudu. Ak niektorá charizma,
jeden z týchto darov, slúži na sebapotvrdzovanie, vtedy treba pochybovať o tom, či
ide o autentickú charizmu a či je verne prežívaná. Charizmy sú osobitné dary, darované
niektorým na vykonávanie dobra pre mnohých iných. Prejavujú sa ako postoje, inšpirácie,
vnútorné podnety, ktoré sa rodia vo svedomí a v skúsenosti určitých osôb, ktoré sú
povolané vložiť ich do služby spoločenstvu. Tieto duchovné dary osobitne prispievajú
k svätosti Cirkvi a k jej poslaniu. Všetci sme povolaní, aby sme si ich vážili v sebe
i v ostatných, prijali ich ako užitočné stimuly pre prítomnosť a plodné dielo Cirkvi.
Sv. Pavol upozorňoval: „Ducha neuhášajte“ (1 Sol 5,19). Neuhášajte Ducha, ktorý nám
dáva tieto dary, tieto schopnosti, čnosti, tieto prekrásne veci, ktoré umožňujú vzrast
Cirkvi.
Aký je náš postoj voči týmto darom Ducha Svätého? Uvedomujeme si,
že Boží Duch je slobodný dať ich komu chce? Považujeme ich za duchovnú pomoc, vďaka
ktorej Pán podopiera našu vieru, posilňuje ju a posilňuje aj naše poslanie vo svete?
Pristúpme k tretiemu aspektu spoločnej účasti na svätých veciach, ktorým je
spoločenstvo lásky.To, čo nás vzájomne zjednocuje a prejavuje sa dobročinnosťou,
je láska. O prvých kresťanoch sa pohania, ktorí ich pozorovali, vyjadrovali takto:
„Hľa, ako sa milujú! Ako sa majú radi! Niet medzi nimi nenávisti, neohovárajú sa navzájom!
Toto je dobré!“Dobročinná láska: toto je Božia láska, ktorú nám Duch Svätý
vkladá do sŕdc. Charizmy sú dôležité pre život kresťanského spoločenstva. Vždy sú
však prostriedkami na rast v láske, ktorú sv. Pavol umiestňuje nad charizmy. Bez lásky
sú aj najvýnimočnejšie dary márne. Tento človek uzdravuje ľudí, má takú schopnosť,
takúto čnosť, uzdravuje. Má však lásku v srdci? Ak áno, nech pokračuje, ale ak ju
nemá, neslúži Cirkvi. Bez lásky žiaden z týchto darov Cirkvi neslúži, pretože, kde
nieto lásky, tam je prázdnota, ktorá sa vyplní sebectvom. Pýtam sa vás: ak by sme
všetci boli egoistami, iba egoistami, môžeme žiť v spoločenstve, v pokoji? Môžeme
žiť v pokoji, ak je niekto z nás sebec? Dá sa to, či nedá? [Ľudia odpovedajú:
Nie!] Nedá sa to! Preto je nevyhnutná láska, ktorá nás zjednotí. Najmenší z našich
prejavov lásky má priaznivé účinky pre všetkých. Z toho dôvodu prežívať jednotu Cirkvi,
spoločenstvo lásky, znamená nehľadať vlastný záujem, ale deliť sa o utrpenia a radosti
bratov (porov. 1 Kor 12,26), a byť ochotní niesť bremená tých najslabších a najchudobnejších.
Táto bratská solidárnosť nie je rečníckym zvratom, ale je integrálnou súčasťou spoločenstva
medzi kresťanmi. Vtedy, keď ju prežívame, sme znamením pre svet, sme „sviatosťou“
Božej lásky. Sme ňou jedni pre druhých a sme ňou pre všetkých! Nejde iba o tú drobnú
dobročinnosť, ktorú si môžeme navzájom poskytnúť. Ide o niečo hlbšie: o spoločenstvo,
ktoré nám umožňuje vstúpiť do radosti i bolesti druhého a úprimne sa s ním stotožniť.
Často
bývame necitliví, ľahostajní, máme odstup a namiesto toho, aby sme vnášali bratskú
vzájomnosť, prinášame nevrlosť, chlad, sebectvo. Môžu s touto nevrlosťou, chladom
a sebectvom naše cirkvi rásť? Môže takto azda rásť celá Cirkev? Nie, s mrzutosťou,
chladom a egoizmom Cirkev nerastie: vzrastá iba vďaka láske, ktorá prichádza od Ducha
Svätého. Pán nás pozýva, aby sme sa otvorili voči spoločenstvu s ním vo sviatostiach,
v charizmách a v láske, aby sme žili takým spôsobom, ktorý je hodný nášho kresťanského
povolania!
Teraz si dovolím požiadať vás o jeden skutok lásky. [S humorom:]
Nebojte sa, nebudeme robiť zbierku! - Skutok lásky. Ešte pred príchodom na námestie
som zašiel navštíviť jedno jedenapolročné dievčatko s veľmi vážnou chorobou. Jej otec
i mama sa modlia a prosia Pána o zdravie pre dievčatko. Volá sa Noemi. Usmievala sa,
chúďatko. Urobme skutok lásky. Nepoznáme ju, je však pokrstená, je jedna z nás, je
kresťanka. Urobme pre ňu skutok lásky. Najprv v tichu poprosme Pána, aby jej v tejto
chvíli pomohol a daroval jej zdravie. Potom sa pomodlíme Zdravas Mária. [Chvíľa
ticha.] A teraz sa všetci spoločne pomodlime k Panne Márii za zdravie Noemi:
Zdravas, Mária... Ďakujem za tento skutok lásky...“