Pápež v utorkovej homílii: Pánovo pozvanie na hostinu platí pre všetkých

Cirkev nie je len pre „dobrých ľudí“ – povedal pápež František v homílii svätej omše v Dome sv. Marty v utorok 5. novembra. Pozvanie byť jej súčasťou je pre každého. Dodal, že kresťania sa nemajú uspokojiť s tým, že sú na zozname pozvaných, mohlo by to znamenať „zostať vonku“. Dnešné čítania (Rim 12, 5-16a, Lk 14, 15-24) nám podľa slov Svätého Otca predstavujú „preukaz totožnosti kresťana“. V prvom rade je podstatou kresťanstva pozvanie, a to pozvanie bezplatné. Za vstup na Pánovu hostinu sa neplatí, nemôže sa platiť: alebo si pozvaný, alebo nemôžeš vstúpiť. Ak nemáme istotu v našom vedomí, že sme pozvaní, potom nechápeme, čo znamená byť kresťanom:

„Kresťan je ten, kto je pozvaný. O aké pozvanie ide? Do obchodu? Na vychádzku? Pán nám chce povedať niečo viac. Si pozvaný na hostinu. Kresťan je ten, kto je pozvaný na hostinu, oslavovať, radovať sa zo svojho spasenia, radovať sa, že je vykúpený, radovať sa z toho, že má účasť na živote s Ježišom. Toto je radosť! Si pozvaný na hostinu! Samozrejme, hostina je stretnutie ľudí, ktorí sa rozprávajú, smejú sa, oslavujú, sú šťastní. Ale je to stretnutie ľudí. U normálnych ľudí, mentálne zdravých som nevidel, žeby niekto oslavoval sám. Bolo by to trochu nudné. Otvorí si fľašu vína... To nie je oslava, skôr niečo iné. Oslava sa robí spolu s ostatnými, oslavuje sa s rodinou, oslavuje sa s priateľmi, oslavuje sa s ľuďmi, ktorí boli pozvaní, ako aj ja som bol pozvaný. Byť kresťanom, to predpokladá príslušnosť k tomuto spoločenstvu, k týmto ľuďom, ktorí boli pozvaní na hostinu. Toto je kresťanská príslušnosť.“

Odvolajúc sa na List Rimanom potom Svätý Otec povedal, že táto hostina je sviatkom jednoty a poznamenal, že pozvaní sú všetci, dobrí i zlí. A prví budú pozvaní tí, čo sú na okraji spoločnosti:

„Cirkev nie je Cirkvou len pre dobrých ľudí. Povedzme, kto patrí k Cirkvi, na túto hostinu? Hriešnici, my všetci, hriešnici sme boli pozvaní. A čo tu robíme? Vytvárame spoločenstvo, ktoré má rôzne dary: niekto má dar proroctva, iný služby, dar učiť... Všetci máme nejakú schopnosť, vlastnosť. Na hostinu prinášam to, čo mám a dám to do spoločného. Na oslave sa zúčastňujeme, a to úplne. Nemôžeme pochopiť kresťanský život bez tejto účasti. Je to účasť každého z nás. ‚Idem na hostinu, ale zastavím sa iba v prvej miestnosti, pretože chcem byť len s tromi alebo štyrmi, ktorých poznám, a tí ďalší...‘ Toto sa v Cirkvi nerobí! Alebo vstúpiš spolu so všetkými, alebo zostaneš vonku! Nemôžeš robiť výber. Cirkev je pre všetkých, počnúc tými, ako som už povedal, čo sú najviac na okraji spoločnosti. Je to Cirkev všetkých!“

Sme pozvaní, aby sme sa zapojili do spoločenstva so všetkými. Ale ako čítame v podobenstve z evanjelia, hostia sa jeden po druhom začnú vyhovárať. Neprijímajú pozvanie! Povedia ‚áno‘, ale urobia ‚nie‘. Podľa Svätého Otca sú to kresťania, ktorí sú spokojní s tým, že sú na zozname pozvaných, matrikoví kresťania. Ale to nestačí, pretože ak neprídeš na hostinu, nie si kresťan. Vstúpiť do Cirkvi je milosť, je to pozvanie. A toto právo sa nedá kúpiť. Vstúpiť do Cirkvi znamená tvoriť komunitu, spoločenstvo Cirkvi, podieľať sa na všetkom, čo máme: cnosti, vlastnosti, ktoré nám Pán dal, aby sme si navzájom slúžili. Vstúpiť do Cirkvi znamená byť otvorení tomu, čo žiada od nás Pán. Vstúpiť do Cirkvi znamená patriť k tomuto Božieho ľudu, ktorý kráča k večnosti. Nikto z nás nie je protagonistom v Cirkvi, ale máme jedného, ktorý urobil všetko: Boh je protagonista! Každý z nás je za ním a tí, ktorí nie sú za ním, sú tí, ktorí sa ospravedlňujú a nejdú na hostinu:

„Pán je veľmi štedrý. Pán otvára všetky dvere. Pán chápe aj toho, kto mu hovorí: ‚Nie, Pane, nechcem ísť k tebe!‘ Chápe a čaká na neho, pretože on je milosrdný. Ale Pánovi sa nepáči človek, ktorý hovorí ‚áno‘ a robí ‚nie‘, predstiera, že mu ďakuje za toľko krásnych vecí, ale v skutočnosti ide svojou cestou, má dobré spôsoby, ale koná podľa svojej vlastnej vôle, nie podľa Pánovej vôle. To sú tí, ktorí sa vždy ospravedlnia, ktorí nepoznajú radosť zo spolupatričnosti. Prosme si od Pána túto milosť, aby sme pochopili, aké je krásne byť pozvaní na hostinu, aké je pekné byť s ostatnými a zdieľať so všetkými ich vlastnosti, aké je dobré byť s ním a aké zlé je byť medzi ‚áno‘ a ‚nie‘, hovoriť ‚áno‘, ale byť spokojní len s tým, že sme uvedení v zozname kresťanov.“ –jk–