Príhovor P. Milana Bubáka: Prázdny Zachej

31. nedeľa cez rok – C (Lk 19, 1-10)

Je nesporné, milí priatelia, že medzi lekármi tými najväčšími majstrami sú tí, ktorí vám vedia rýchlo a dobre stanoviť tú správnu diagnózu. Ani liečenie choroby nie je ľahká vec, ale úplnou tragédiou je, keď lekár lieči chorobu, ktorá nejestvuje a naopak nelieči tú, ktorú pacient naozaj má.
Hovorí sa, že evanjelista Lukáš bol lekárom. Táto mienka sa zrodila podľa toho, že jeho evanjelium je preplnené presnými názvami chorôb, ktoré ľudí trápili. Možno však aj z toho, že nám predstavuje Ježiša ako správneho diagnostika, ktorý hneď a zaraz rozpozná v človeku tú správnu chorobu a ponúkne mu ten správny liek.

Nedeľné evanjelium je toho majstrovským príkladom. Budeme si v ňom čítať o Ježišovej návšteve mesta Jerichu a o mýtnikovi Zachejovi, ktorý vyliezol na strom, aby mohol Ježiša tajne cez lístie ponad hlavy davu pozorovať a o tom, ako stretnutie Ježiša so Zachejom urobilo so Zacheja iného človeka. To, čo túto zmenu spôsobilo bola konečne správna diagnóza a následne i správny liek.
Je nesporné, že Zachej bol chorým človekom, hoci keby ste mu to povedali, asi by to nepripustil. Vedeli to však zaiste iní, ľudia z jeho okolia. Museli to vedieť z jeho správania. Chamtivosť, zdieranie ľudí a nezriadená túžba po hmote a poctách nie sú predsa známkou zdravia. Aká bola však diagnóza? Nevedel to ani Zachej, hoci sám sa – ako si to neskôr povieme – podvedome snažil liečiť a nevedeli to ani ľudia. Vedel to však Ježiš, a preto keď túto jeho diagnózu vyslovil, nastala v Zachejovi okamžitá zmena. Zachej našiel svoje zdravie.

Evanjelium hovorí, že Zachej bol hlavným mýtnikom a bohatým človekom. Z toho vyplýva, že mal postavenie na špici spoločenského rebríčka, a že bol úspešným človekom. Bol človekom, ktorý sa vedel presadiť, ktorý za týmto vrcholom naozaj šiel. Prečo? Pre bohatstvo a peniaze? Nezdá sa. Ak by tomu tak bolo, nebol by sa tak ľahko vzdal toho obrovského množstva svojho majetku. Nemyslime si, že konal len pod vplyvom svojich chvíľkových emócií. Zachej nebol človekom, ktorý by nebol schopný ovládať svoje emócie. Ak by tak tomu bolo, nebol by schopný predsa chladnokrvne zdierať ľudí a surovo hromadiť svoj majetok. Musel byť diplomatom a hráčom a tam emócie nemajú miesta.

Čo to teda bolo? Zdá sa, že Zachej bol uprostred svojho majetku, bohatstva a vysokého postavenia nespokojný. Keby tomu tak nebolo, nebol by predsa vyšiel tajne na figovník a tak sa dopustil tohto smiešneho, groteskného a trápneho spoločenského „faux pas“, ktoré mohlo vážne ohroziť jeho postavenie a pocty s ním spojené. Urobil tak síce preto, lebo chcel vidieť zaujímavého človeka. Ale aj tak, zaujímavý človek sem, zaujímavý človek tam, toto sa predsa v jeho postavení nerobí. Zdá sa však, že Zachej bol v tej chvíli v bode, kedy mu to bolo už všetko jedno, a kedy cítil, ani jeho majetok ani postavenie mu neboli schopné zaplniť dieru, ktorú vo svojej duši mal.

Dieru? Mal vari mal Zachej vo svojej duše dieru? Veru áno! Evanjelista Lukáš hovorí, že bol malej postavy, preto vyliezol na strom. Táto jeho drobná poznámka však nie je bezvýznamná. Zdá sa, že práve ona nám naznačuje koreň Zachejovho problému. Slovo „malá postava” môže byť opisom jeho viditeľného vzhľadu, ale zároveň môže byť aj popisom jeho vnútorného problému. Podľa všetkého Zachej bol nešťastným zakomplexovaným človekom, lebo bol malej postavy. S ľuďmi s nejakým hendikepom je to tak, že ak pochádzajú z prostredia, ktoré im nie je oporou, ktoré ich nepodrží vo vyrovnávaní sa so svojím hendikepom, stanú sa nešťastnými a ostanú ľuďmi bez pocitu hodnoty. Ak hendikepovaní ľudia majú dobré rodinné zázemie, so svojím hendikepom sa vyrovnajú a žijú ako dospelí normálne. U jedincov, ktorí nemali dobré zázemie, sa však môže vyvinúť jedna z nasledujúcich reakcií. Buď (1) úplne zanevrú, uzavrú sa a skončia buď v nepriateľstve a vyhýbaní sa ľuďom či v živení nesplniteľných snov a bujnej imaginácie, alebo (2) sa dajú na cestu hľadania niečoho iného, čo by ich komplexy vyrovnalo a ich vnútorné prázdno zaplnilo. Zachej bol asi predstaviteľom tej druhej možnosti. Bol malej postavy a tak chcel za každú cenu dosiahnuť to, čo by mu dokázalo, že má nejakú hodnotu aj pred sebou samým aj pred inými. To, že peniaze a majetok neboli jeho hlavnou posadnutosťou dokazuje to, že sa ich bol schopný, keď sa stretol s Kristom, tak ľahko vzdať. A nemyslime si, že neskôr banoval.

Zachej je, milí priatelia, predstaviteľom mnohých z nás. Je predstaviteľom ľudí, ktorí nemajú v sebe pocit vnútornej hodnoty, či už to je výsledkom skutočného hendikepu, alebo hendikepu, ktorí si sami vyfabrikovali. Sú to ľudia, ktorí prežívajú vo svojom živote pocit nezmyselnosti. Ľudia utekajúci. Ľudia neuhasiteľne túžiaci po tom, aby konečne našli niekoho, kto by ich miloval, kto by ich uznal, kto by zaplnil ich vnútornú dieru. Túto túžba ich vedie k tomu, že sa začnú obklopovať vecami, ktoré by im dali hodnotu. Alebo že začnú praktizovať veci, ktoré upútajú pozornosť iných. No čím viac toho majú, tým prázdnejší sa cítia, a to jednoducho preto, že nasycujú správny hlad nesprávnym jedlom. A presne toto bola diagnóza, ktorú rozpoznal v Zachejovi Ježiš. Zachej nasycoval správny hlad nesprávnym jedlom.

Ježiš nazval Zacheja Abrahámovým synom. Vow! To bola revolúcia. Ježiš, ako keby mu povedal: „Zachej, ty máš hodnotu nie preto, že máš vysoké postavenie alebo že mal veľký majetok. Máš hodnotu, lebo si Abrahámovým synom.“ Inými slovami, Zachej mal hodnotu pre to, čo bol a nie pre to, čo mal. Zachej nevedel dovtedy, čo bol. Myslel si, že bol ničím. Preto chcel mať, vlastniť, nahrabať, aby sa konečne čímsi stal. Nestal sa. Musel – unavený všetkým – potupne liezť na figovník. Zachejova samodiagnóza bola nesprávna a preto ani liečba na nej postavená nemohla fungovať. Až kým mu Ježiš nepovedal: „Zachej, nasycuješ správny hlad nesprávnym jedlom.“ Tvoj hlad po úcte a po prijatí tvoje peniaze a tvoje postavenie nenasýtia.

A toto je lekcia z nedeľného evanjelia aj pre nás, ktorí zápasíme možno s podobným problémom. Ježiš aj nám hovorí „Poď dolu, Peter, Mária, Janko..., zíď z toho, čo si dosiahol, čo si nahrabal, čo si si vybudoval. Pod dolu, chcem sa zastaviť v tvojom dome. Lebo aj ty si Abrahámovým synom a dcérou. Chcem ti to zdôrazniť. Máš hodnotu predo mnou pre to, čo si, nie pre to, čo máš alebo robíš. Maj! Rob! Snaž sa! Ale v tomto nehľadaj to, čo si; to, čo je pre teba podstatné...” To čo je pre teba podstatné je, že si Božím milovaným synom a dcérou.