Pápež František slávil svätú omšu nad hrobom bl. Jána Pavla II.

Vatikán 31. októbra 2013 - Každý štvrtok ráno sa skupina poľských veriacich zúčastňuje na svätej omši v kaplnke sv. Šebastiána na pravej strane Baziliky sv. Petra, kde je pochovaný bl. Ján Pavol II. Dnes, vo štvrtok 31. októbra 2013 tam celebroval svätú omšu pápež František. Vychádzajúc z liturgických čítaní dňa, z Listu sv. Pavla Rimanom (Rim 8, 31b-39) a z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 13, 31-35), Svätý Otec predniesol nasledujúcu homíliu:

„V týchto čítaniach sú dve veci, ktoré sa ma dotýkajú. Po prvé Pavlova istota: Nič ma nemôže odlúčiť od Kristovej lásky. Veľmi miloval Pána, pretože ho videl, stretol sa s ním, Pán zmenil jeho ​​život. Miloval ho natoľko, že povedal, že nič ho nemôže odlúčiť od neho. Práve táto Pánova láska bola stredobodom, skutočným centrom Pavlovho života. Prenasledovanie, choroby, zrady, všetko, čo zažil, všetko, čo sa stalo v jeho živote, nič z tohto ho nemohlo odlúčiť od Kristovej lásky. To bolo centrum jeho vlastného života, stredobod: Kristova láska. A bez Kristovej lásky, bez prežívania tejto lásky, bez jej poznania, bez sýtenia sa ňou, nemožno byť kresťanom. Kresťan, ktorý cíti pohľad Pána, taký krásny pohľad, cíti sa byť milovaný Pánom a milovaný až do konca. Cíti... Kresťan cíti, že jeho život bol zachránený krvou Krista. To je láska, to je vzťah lásky.

Toto je prvá vec, ktorá sa ma veľmi dotýka. Ďalšia vec, ktorá ma oslovuje, je Ježišov zármutok, keď hľadí na Jeruzalem. „A ty, Jeruzalem, ktorý si neporozumel tejto láske“. Nerozumel Božej nehe v tom krásnom obraze, ktorý predkladá Ježiš. Nerozumieť Božej láske, opak toho, čo cítil Pavol. - Ale áno, Boh ma miluje, Boh nás miluje, ale je to čosi abstraktné, niečo, čo sa nedotýka môjho srdca a ja sa zariadim v živote, ako sa bude dať. - Niet tam vernosti. Plač Ježišovho srdca nad Jeruzalemom je toto: „Jeruzalem, nie si verný, nedovolil si, aby som ťa milovať, a spoľahol si sa na množstvo modiel, ktoré ti sľubujú všetko, hovoria ti, že ti dajú všetko, a potom ťa nechajú opustený.“ Utrpenie Ježišovej lásky, láska neprijatá.

Tieto dva obrazy dnes: Pavol, ktorý zostáva verný Ježišovej láske až do konca, odtiaľ čerpá silu ísť ďalej, znášať všetko. Cíti sa slabý, cíti sa hriešny, ale má silu v Božej láske, v tom stretnutí s Ježišom Kristom. Na druhej strane, mesto a neverný ľud, ktorý neprijíma lásku Ježiša, alebo dokonca ešte horšie, žije túto lásku tak spolovice. Trochu áno, trochu nie, v závislosti na svojom pohodlí. Hľaďme na Pavla s jeho odvahou, ktorá pochádza z tejto lásky a pozerajme sa na Ježiša plačúceho nad mestom, ktoré nie je verné. Pozerajme na Pavlovu vernosť a neveru mesta Jeruzalem a uprostred vidíme Ježiša, jeho srdce, ktoré nás tak miluje. Čo tu môžeme robiť? Pýtať sa: Podobám sa viac na Pavla, alebo na Jeruzalem? Je moja láska k Bohu taká silná, ako tá Pavlova, alebo je moje srdce chladné ako srdce Jeruzalema ?

Pane, na príhovor blahoslaveného Jána Pavla II. nám pomôž nájsť odpoveď na túto otázku. Nech s tak stane!“

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ