Kniha Mons. Giordana o Európe s kresťanskou tvárou

„Iná Európa je možná“ – taký je názov knihy Mons. Alda Giordana, stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri Rade Európy (na snímke), ktorá sa v týchto dňoch objavila na pultoch talianskych kníhkupectiev. Ide o výsledok rozhovorov, v ktorých sa Mons. Giordano zamýšľa nad veľkými výzvami Starého kontinentu a
svojimi niekoľkoročnými skúsenosťami ako generálneho sekretára Rady európskych biskupských konferencií (1995 - 2008) či ako stáleho pozorovateľa v Štrasburgu.

Mons. Aldo Giordano v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil, že jeho predstava o novej Európe sa spája s chápaním slobody ako vzťahu s druhými a s Bohom: „Európa počas storočí a posledných desaťročí vyzrela v láske k slobode: a však dnes vidíme, že sloboda, ktorú máme na mysli, je sloboda vysoko individualistická, zameriavajúca sa len na vlastné «ja», čo nadobúda čoraz väčšie rozmery. Preto si myslím, že je nutné znovu obnoviť a prehĺbiť koncept slobody, aby sme dospeli k tomu, že sloboda je vlastne priestorom pre vzťah s druhými, pre vzťah ku všetkým ostatným, a rovnako priestor pre vzťah k nášmu pôvodu, pre vzťah s Bohom. Musíme teda premôcť tú Európu, ktorá sa na kultúrnej úrovni uzatvára do seba samej, kde «ja» chce rozhodovať o všetkom, ako aj o vlastnom pohlaví, o tom, ako privádzať na svet deti, rozhodovať o hodnotách. A to preto, aby sme opätovne zistili, že sloboda je priestorom, ktorý je tvorený vzťahom s Otcom, vzťahom s druhými a vzťahom voči tým hodnotám, ktoré existujú samy osebe. Neprislúcha nám rozhodovať o hodnote života, ale musíme objavovať tajomstvo života; nie je na nás, aby sme vynašli dobro alebo vynašli pravdu; naopak, musíme objaviť, že pravda existuje, že dobro existuje a existuje aj krása.“

K svojmu dvadsaťročnému pôsobeniu v Rade európskych biskupských konferencií a neskôr ako stáleho pozorovateľa v Štrasburgu Mons. Giordano uviedol: „Zažil som Európu, ktorá sa vyrovnávala s pádom múru, Európu, ktorá sa ocitla v priepasti vojny na Balkáne a potom Európu, ktorá sa musí čoraz viac vyrovnávať s globalizáciou, s novými globálnymi problémami, ako je energetická kríza, kríza finančná, či tiež dramatická otázka terorizmu. Pri sledovaní týchto dejín Európy naberajúcich kontúry sa ukazuje čoraz evidentnejší problém hľadania svetla. Práve táto cesta za poznaním nám, ako sa mi zdá, znovu otvorí to belasé nebo nad Európou: mali sme dojem, že existujú snahy zatvoriť nebo nad Európou, no naopak, teraz tu máme takých Európanov, ktorí chcú toto nebo otvoriť a teda otvoriť sa nádeji, transcendentnosti a predovšetkým otvoriť sa otázke Boha. Dnes považujem za pozitívne, že sme sa opäť vybrali týmto smerom.“

V posledných rokoch sa však veľa hovorilo aj o multikultúrnej Európe, založenej síce na židovsko-kresťanských koreňoch, no postupne meniacej svoju tvár. Svojim spôsobom na to upozorňuje aj pápež František. Stály pozorovateľ Svätej stolice vysvetľuje: „Zdá sa mi nutné uviesť ako prvé to, že ak uvažujeme nad veľkou Európou, nad Európou ako kontinentom, hovoríme o 800 miliónoch Európanov, spomedzi ktorých je väčšina pokrstených; približne 600 miliónov predstavujú pokrstení kresťania. Preto sa mi zdá, že pápež František chce v prvom rade prebudiť práve túto sviatosť krstu, ktorá prislúcha ešte stále väčšine Európanov. Zisťujem, že v Európe sa vie o kresťanstve veľmi málo a sú známe mnohé, povedal by som, «masky» kresťanstva. Myslím si, že pápež František chce dať Európe a svetu opravdivú tvár kresťanstva. Ak dnes kresťania v Európe objavia, kto sú, stanú sa z nich svedkovia a evanjelizátori, budú schopní viesť dialóg. Bude to ľud, ktorý nanovo objaví svoju podstatu a následne dokáže tvoriť istú politiku, brániť isté hodnoty. Bez váhania tomu verím, pretože verím v evanjelium a v jeho silu.“ –mf–