Generálna audiencia: Mária ako predobraz Cirkvi

Príjemným jesenným slnkom prehriaty Rím bol dnes 23. októbra 2013 dejiskom zvyčajnej generálnej audiencie Svätého Otca. Témou dnešnej katechézy bola postava Panny Márie, ktorá je „predobrazom Cirkvi vo viere, láske a dokonalej jednote s Kristom“ (porov. Lumen gentium, 63). Z tejto myšlienky Druhého vatikánskeho koncilu z Dogmatickej konštitúcie o Cirkvi pápež František rozvinul svoj príhovor, v ktorom Pannu Máriu predstavil ako vzor, z ktorého sa každý kresťan učí viere, láske a celoživotnému spojeniu s Kristom.

Pútnici prišli na Námestie sv. Petra v mimoriadne veľkom počte, medzi nimi aj skupiny zo Slovenska, najmä z farností Pata a Bratislava-Vajnory, ale tiež z Piešťan, Senca a iných miest. Pápež František sa ešte pred generálnou audienciou osobitne stretol v priestoroch Auly Pavla VI. s väzenskými kaplánmi Talianska V krátkom príhovore sa obrátil nielen na nich, ale ich prostredníctvom aj na všetkých, ktorí si odpykávajú tresty vo väzniciach. Po príchode na Námestie sv. Petra Svätý Otec postupne pozdravoval veriacich v priestore od baziliky až po koniec priľahlého námestia Pia XII.

Pred katechézou zaznelo čítanie z Lukášovho evanjelia: „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: «Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.»“ (Lk 1,39-42). Katechézu rozdelil Svätý Otec do troch bodov: 1. Mária je vzorom viery. 2. Mária je vzorom lásky. 3. Mária je vzorom spojenia s Kristom. Každú časť katechézy Svätý Otec zakončil otázkami na prehĺbenie osobnej viery všetkých prítomných. Ako zvyčajne, nasledovali zhrnutia obsahu katechézy vo svetových jazykoch, pozdravy Svätého Otca jednotlivým skupinám, medzi iným aj početným mladomanželským párom, a záverečné apoštolské požehnanie. Svätý Otec dnes strávil na Námestí sv. Petra s pútnikmi vyše tri a pol hodiny. Nasleduje plné znenie dnešnej katechézy:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pokračujúc v katechézach o Cirkvi, chcem sa dnes zahľadieť na Máriu ako na obraz a vzor Cirkvi. Urobím tak na základe vyjadrenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý v konštitúcii Lumen gentium hovorí: „Bohorodička je predobrazom Cirkvi, ako to učil už svätý Ambróz, a to v poriadku viery, lásky a dokonalej jednoty s Kristom“ (LG 63).

1. Začnime od prvého aspektu. Mária ako vzor viery. V akom zmysle predstavuje Mária vzor pre vieru Cirkvi? Pripomeňme si, kto bola Panna Mária: hebrejské dievča, ktoré celým srdcom očakávalo vykúpenie svojho ľudu. V srdci tejto mladej dcéry Izraela však bolo tajomstvo, ktoré ešte ani ona sama nepoznala. V Božom pláne lásky bola určená stať sa Matkou Vykupiteľa. Pri zvestovaní ju Boží posol nazýva „plnou milosti“ a zjavuje jej tento plán. Mária odpovedá „áno“ a od tej chvíle jej viera dostáva nové svetlo. Upriamuje sa na Ježiša, Božieho Syna, ktorý si z nej vzal telo a v ktorom sa napĺňajú všetky prisľúbenia celých dejín spásy. Máriina viera je naplnením viery Izraela, v nej je sústredené celé putovanie, celá cesta toho ľudu, ktorý očakával vykúpenie a v tomto význame je vzorom viery Cirkvi, ktorá má svoje centrum v Kristovi, vtelenej nekonečnej Božej láske.

Ako Mária prežívala túto vieru? Žila ju v jednoduchosti každodenných činností a povinností každej matky, ako zaobstarať jedlo, odev, ako sa postarať o domácnosť... Práve tento normálny život Božej Matky bol priestorom, v ktorom sa uskutočňoval jedinečný vzťah medzi ňou a Bohom, medzi ňou a jej Synom. Máriino „áno“, od počiatku dokonalé, rástlo až po hodinu kríža. Tam sa jej materstvo rozšírilo v objatí života každého z nás, aby nás viedla k svojmu Synovi. Mária žila neustále ponorená do tajomstva Boha, ktorý sa stal človekom, ako prvá a dokonalá učeníčka, rozjímajúc v srdci nad každou udalosťou vo svetle Ducha Svätého, aby chápala a prakticky uskutočňovala celú Božiu vôľu.

Môžeme si položiť otázku: nechávame sa osvietiť vierou Márie, našej Matky? Alebo ju považujeme za vzdialenú a od nás príliš rozdielnu? Vo chvíľach ťažkostí, skúšky, tmy, hľadíme na ňu ako na vzor dôvery v Boha, ktorému ide vždy a výlučne len o naše dobro? Uvažujme nad tým, azda nám prospeje znovu objaviť Máriu ako vzor a postavu Cirkvi v tejto viere, ktorú mala ona!

2. Prejdime k druhému aspektu. Mária ako vzor lásky. Akým spôsobom predstavuje Mária pre Cirkev živý príklad lásky? Uvažujme nad jej disponibilitou voči príbuznej Alžbete. Keď ju Panna Mária navštívila, nedoniesla jej iba materiálnu pomoc, ale priniesla Ježiša, ktorý už bol v jej lone. Priniesť do toho domu Ježiša znamenalo priniesť radosť, plnosť radosti. Alžbeta a Zachariáš boli šťastní z tehotenstva, ktoré sa zdalo neuskutočniteľné kvôli ich veku. Mladá Mária im však prináša úplnú radosť, takú, ktorá pochádza od Ježiša a od Ducha Svätého, vyjadruje sa prostredníctvom nezištnej lásky, v delení sa, vo vzájomnej pomoci a pochopení.

Panna Mária chce priniesť nám všetkým veľký dar, ktorým je Ježiš. On je ten, ktorý prináša svoju lásku, svoj pokoj a radosť. Týmto spôsobom je Cirkev podobná Márii. Cirkev nie je podnik, nie je humanitárna agentúra, nie je mimovládna organizácia. Cirkev je povolaná, aby všetkým prinášala Krista a jeho evanjelium. Neprináša seba samú. Cirkev, či je malá alebo veľká, silná či slabá, prináša Ježiša a má byť ako Mária, keď sa vybrala navštíviť Alžbetu. Čo jej niesla Mária? Ježiša. Cirkev prináša Ježiša. Prinášať Ježiša je pre Cirkev to najhlavnejšie. Ak by sa niekedy stalo, že by Cirkev neprinášala Ježiša, bola by mŕtvou Cirkvou! Cirkev musí prinášať Ježišovu lásku, Ježišovu dobrotu.

Hovorili sme o Márii a Ježišovi. A čo my? My, ktorí sme Cirkev? Akú lásku prinášame iným? Je to Ježišova láska, ktorá sa delí, odpúšťa, sprevádza, alebo je to láska zriedená, pripomínajúca víno, ktoré chutí ako voda? Je táto láska silná, alebo je natoľko slabá, že sa necháva strhnúť sympatiami, hľadá odmenu a je vypočítavá? Ďalšia otázka: páči sa Ježišovi takáto vypočítavá láska? Nie, nepáči, pretože láska má byť nezištná, podobná tej jeho. Aké vzťahy máme vo vnútri našich farností a spoločenstiev? Správame sa k sebe ako bratia a sestry? Alebo sa posudzujeme, ohovárame, staráme sa každý iba o „svoju vlastnú záhradku“? Záleží nám na sebe navzájom? Toto sú otázky o láske.

3. V krátkosti tretí aspekt. Mária ako vzor spojenia s Kristom. Život svätej Panny bol životom ženy, ktorá je uprostred svojho ľudu: modlila sa, pracovala, chodievala do synagógy. Každú činnosť však uskutočňovala vždy v dokonalej jednote s Ježišom. Táto jednota sa naplnila na Kalvárii, kde sa Mária spojila so Synom v mučeníctve srdca a v obetovaní života Otcovi pre spásu ľudstva. Božia Matka sa stotožnila so Synovou bolesťou a spolu s ním prijala Otcovu vôľu, v poslušnosti, ktorá prináša ovocie a dáva pravé víťazstvo nad zlom a smrťou.

Mária nás učí obdivuhodnej skutočnosti byť vždy zjednotení s Ježišom. Mohli by sme sa opýtať: spomenieme si na Ježiša iba vtedy, keď niečo nie je v poriadku a keď ho potrebujeme? Alebo s ním máme pevný vzťah hlbokého priateľstva aj vtedy, keď ho máme nasledovať na krížovej ceste?

Prosme Pána, aby nás obdaril svojou milosťou a silou, aby sa v našom živote a v každom cirkevnom spoločenstve odrážal vzor Márie, Matky Cirkvi. Nech sa tak stane!

(Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ)