Pápež František: Navštevujeme kňazov a sestry na odpočinku?

Vatikán 18. október 2013 – Začiatok apoštolského života sv. Pavla a jeho koniec. Pápež František sa v homílii z dnešného sviatku sv. Lukáša evanjelistu zaoberal týmito dvoma životnými pólmi. Na začiatku apoštolského života, povedal v komentári k dnešnému evanjeliu (Lk 10, 1-9), boli učeníci mladí a silní, radostne kázali, ešte aj zlí duchovia sa im poddávali. Naopak prvé čítanie (2 Tim 4, 10-17b) nám predstavuje sv. Pavla na konci jeho života.
„Apoštol má začiatok radostný, entuziastický, s Bohom vo vnútri. Ale ani on nie je ušetrený „západu slnka“. Rád by som uvažoval nad koncom života apoštola. Prichádzajú my na myseľ tri obrazy: Mojžiš, Ján Krstiteľ a Pavol. Mojžiš je ten, kto je hlavou Božieho ľudu, nebojácny, bojoval proti nepriateľom a tiež zápasil s Bohom, aby zachránil ľud. Bol silný! A nakoniec je sám na hore Nebo, hľadiac na prísľub, ale pripravený ísť tam... Nemohol sa dožiť prísľubu.“

Ján Krstiteľ, pokračoval pápež, tiež čelil úzkosti pochybností, ktoré ho trápili. A končí pod mocou slabého vládcu, opitého a skazeného, pod mocou cudzoložnice a rozmaru tanečnice. Aj apoštol Pavol v prvom čítaní hovorí o tých, ktorí ho opustili. Hovorí, že nikto mu nepomáhal na súde. Všetci ho opustili. Ale dodáva: Pán stál pri mne. Dával mi silu, aby som mohol zavŕšiť ohlasovanie evanjelia:

„To je ten veľký apoštol, ktorý svojím životom robil to, čo povedal Ján Krstiteľ: On musí rásť a mňa musí ubúdať. Apoštol je ten, kto dáva svoj ​​život, aby Pán rástol. A nakoniec to skončí takto... Aj Peter žil s prísľubom: Keď budeš starší, povedú ťa, kam nechceš. A keď myslím na koniec života tohto apoštola, prichádza mi na myseľ spomienka na sanktuáriá apoštolskosti a svätosti, ktorými sú domovy opatrovateľskej služby pre kňazov a rehoľné sestry. Dobráci kňazi, sestry, zostarnutí, s bremenom osamelosti, v očakávaní na príchod Pána, keď klope na dvere ich srdca. Ide skutočne o svätyne apoštolskosti a svätosti, ktoré máme v Cirkvi. Nezabúdajme na to!

Ak sa hlbšie pozrieme na tieto miesta, sú krásne. Často počujem, že sa robí púť do svätyne Panny Márie, sv. Františka, sv. Benedikta... Púte!

„Ale som zvedavý, či my kresťania máme chuť urobiť jednu návštevu, bude to skutočná púť! Do tých sanktuárií svätosti a apoštolskosti, ktorými sú opatrovateľské domy pre starých kňazov a rehoľné sestry? Jeden z vás mi povedal, že pred niekoľkými dňami, keď bol v jednej misijnej krajine, išiel na cintorín a navštívil všetky hroby starých misionárov, kňazov a sestier spred 50, 100, 200 rokov. Neznámi. A povedal: Ale títo všetci môžu byť kanonizovaní, pretože na konci zaváži len táto každodenná svätosť. V domoch s opatrovateľskou službou očakávajú tieto sestry a títo kňazi Pána, trochu ako sv. Pavol. Trochu smutní, naozaj, ale aj s určitým pokojom, s veselou tvárou.“

Bude dobré pre nás všetkých, uzavrel pápež dnešnú homíliu, zamyslieť sa nad touto fázou života, ktorá je „západom slnka“ a modliť sa k Pánovi: Bdej nad tými, čo sú v tomto okamihu života, aby len znova opakovali ‚Áno, Pane, chcem ťa nasledovať!‘ –jk-