Pápež František prijal zástupcov rímskej židovskej komunity
Antisemitizmus je potrebné odstrániť zo srdca každého človeka, zvlášť toho, ktorý
sa nazýva kresťanom. Takto sa vyjadril Svätý Otec počas dnešného stretnutia s delegáciou
Židovskej náboženskej obce v Ríme. Vrchný rímsky rabín Riccardo Di Segni v úvode stretnutia
ocenil snahy Františkových predchodcov budovať bratský vzťah medzi židmi a kresťanmi
a súčasnému pápežovi tlmočil pozvanie na návštevu Židovskej komunity v Ríme. Pápež
František vo svojom príhovore ocenil dialóg medzi židmi a katolíkmi počas posledných
desaťročí, no pripomenul aj nutnosť posilňovať ho, aby prekročil rámec teologickej
rozpravy. V súvislosti s blížiacom sa 70. výročím masakru v rímskom gete, ku ktorému
došlo 16. októbra 1943, povedal:
„Bude to zároveň príležitosť obnoviť
našu pozornosť, aby sa pod nijakou zámienkou znovu neprihlásila k životu žiadna forma
netolerancie a antisemitizmu ako v Ríme, tak i na celom svete. Povedal som
to už niekoľkokrát a ochotne to zopakujem: Je protirečením, aby
bol nejaký kresťan antisemitom, jeho korene sú totiž v židovstve.
Kresťan nesmie byť antisemitom! Antisemitizmus musí byť vykázaný zo srdca a života
každého muža a každej ženy!“
Pápež František dnes hovoril o dejinách vzťahov
medzi katolíkmi a židmi v Ríme, ktoré počas dvetisíc rokov poznačili aj nedorozumenia
a nespravodlivosť:
„Sú to však aj dejiny, ktoré sa, s Božou pomocou, tešia
už mnoho desaťročí rozvoju priateľských a bratských vzťahov.
K tejto zmene mentality na strane katolíkov nepochybne prispel Druhý vatikánsky
koncil, ale nie menší prínos, a to z obidvoch strán, predstavuje aj život a činnosť
múdrych a veľkorysých ľudí, schopných rozoznávať Pánovo volanie a s odvahou sa vydať
na nové cesty stretávania a dialógu.“
Svätý Otec sa pristavil aj
pri téme Druhej svetovej vojny. Ako povedal, paradoxom ostáva, že temné obdobie naučilo
židov a katolíkov v Ríme hodnote pevného priateľstva. Práve vtedy pápež, kňazi a mnohí
kresťania otvárali dvere kláštorov a domov, aby zachránili tých, ktorí boli prenasledovaní:
„Mali
odvahu urobiť to, čo bolo v tej chvíli správne: ochrániť brata, ktorý sa nachádzal
v nebezpečenstve. Rád by som zdôraznil tento aspekt, pretože ak je pravda, že je dôležité
prehlbovať na oboch stranách teologickú reflexiu prostredníctvom dialógu, je
tiež pravda, že je tu aj dialóg života, ktorý vychádza z každodennej skúsenosti, a
ktorý nie je o nič menej dôležitý. Ba viac, bez neho, bez pravej a konkrétnej
kultúry stretnutia, ktorá vedie k ozajstným vzťahom bez predsudkov
a podozrievania, by angažovanosť na intelektuálnom poli bola málo osožná.“
V
závere Svätý Otec vyslovil nasledovné želanie:
„Verím, že budem môcť k
tejto blízkosti a priateľstvu prispieť aj tu v Ríme, tak, ako som mal tú milosť,
pretože to bola milosť, prispievať ku vzťahom so židovskou komunitou
v Buenos Aires. Medzi mnohými vecami, ktoré nás môžu spájať, je svedectvo
o pravdivosti desiatich slov, Desatora, ktoré je pevným základom a zdrojom života
aj pre našu spoločnosť, tak dezorientovanú extrémnym pluralizmom možností a
orientácií, poznačenú relativizmom, ktorý vedie k strate pevných a bezpečných
orientačných bodov.“
Vrchný rímsky rabín Riccardo Di Segni
označil dnešné stretnutie s pápežom za veľmi priateľské a srdečné. V telefonickom
rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal: „Boli sme ohromení jeho pohotovosťou,
jeho ústretovosťou, schopnosťou maximálne sa otvoriť diskusii. Hovorili sme o všetkom,
od biblickej exegézy až k témam týkajúcim sa sociálnych potrieb.“ Di Segni,
ktorý dnes viedol približne tridsaťčlennú delegáciu Židovskej komunity, v príhovore
k pápežovi hovoril o zodpovednosti, ktorú majú obe strany voči verejnosti. V rozhovore
vysvetlil: „Naše tradície nás učia rešpektovať hodnoty, ktoré však bývajú
často, ako to sami vidíme, porušované, a na ktoré sa zabúda. Spomínané
hodnoty, akými je dnes napríklad solidarita, však treba znovu prinavrátiť,
a ak to urobíme spoločne, to bude ďalšou pridanou hodnotu.“
–mf, jb–