Komentár Mons. Mariána Gavendu: Dejiny sa opakujú

Štvrtkový komentár s názvom Dejiny sa opakujú pripravil Mons. Marián Gavenda.

Pamätám si na povzdych istého robotníka počas našej prázdninovej praxe za čias totality: „Toľko nám striedali osloboditeľov, až nás úplne zbavili slobody.“ Nebolo treba nič dodávať, pravdivosť tých slov sme cítili na vlastnej koži. Kto nie je celkom slepý, nemôže mať iný dojem zo súčasného európskeho i svetového vývoja. Kým na jednej strane sa neustále hovorí o slobode a ľudských právach, usilovne sa pretvára legislatíva a zasieva bezprávie. Hovorí sa humorne, že životná úroveň je ako letiaci vták: čím je vyššia, tým je menšia. Zdá sa, že to platí aj o slobode. Najmä o náboženskej slobode, ale aj o slobode mať iný názor, než ten verejne diktovaný. Liberalizmus neustále deklaruje právo na vlastný názor, čo však už dávno neznamená, že si každý môže myslieť, čo sa mu zachce. Práve liberalizmus nedovoľuje myslieť inak, než diktuje táto ideológia. Liberalizmus nadobúda všetky charakteristiky totality.
Uvedené tvrdenia môžu vyznievať príliš ľudovo či populisticky. Možno by nezaškodilo osviežiť si pamäť a zalistovať v starých komunistických tlačovinách alebo v dejinách náboženského disentu na Slovensku. Videli by sme ako sa protináboženský boj vždy skrýval za pekné slová: od hesla z tridsiatych rokov minulého storočia „Kto chce byť Kristov, volí komunistov“, cez neustále pripomínanie, ako je sloboda náboženstva zaručená ústavou. Aj v rokoch najúhlavnejšieho boja proti Cirkvi sa prenasledovatelia úporne snažili dať každému kroku legislatívny rámec. A primeranú propagandu. Nebojovali proti kňazom, ale proti nepriateľom ľudu. Biskupov neväznili za spojenie s pápežom, ale pre kontakty s nepriateľskou imperialistickou mocnosťou, nelikvidovali Cirkev, ale prežitky kapitalizmu.
Na to, že sa dnes nedeje nič nové pod slnkom, prišli aj biskupi združení v Rade európskych biskupských konferencií, ktorí sa minulý týždeň stretli v Bratislave na svojom Plenárnom zasadnutí. Ústrednou témou bola diskusia, aký priestor je v spoločenstve európskych krajín, pohybujúcich sa medzi laicitou a laicizmom, poskytovaný náboženstvu a úlohe náboženských spoločenstiev. Dr. Martin Kugler, vedúci Inštitútu na monitorovanie diskriminácie a náboženskej netolerancie voči kresťanom v Európe bol optimista, aj keď poukázal na vážne fakty, založené na serióznom prieskume: informácie sú alarmujúce, pozitívne je, že sa stávajú „poplašným signálom pre službu evanjelizácie a spoločenského spolunažívania“. Na stretnutí vystúpil s osobným svedectvom aj pomocný biskup latinského patriarchátu vo Svätej zemi Mons. Willliam Shomali a patriarcha sýrskej Antiochie Jeho Blaženosť Ignace Youssif III. Younana. Hovorili o veľkom utrpení a bezpráví, ktorému musia čeliť kresťania na Blízkom východe a vo Svätej zemi. Antiochijský patriarcha vyhlásil politikmi deklarované snahy o riešenie problému za pokrytectvo, zakrývajúce mocenské a ekonomické záujmy.
Kompetentný podklad rokovaniam o situácii Cirkvi v európskom kontexte dal podrobný výskum, ktorý sa uskutočnil v rámci zúčastnených biskupských konferencií, teda vo všetkých európskych krajinách. Jeho výsledky spracovala a predniesla prof. Emília Hrabovec. Medzi zistenia výskumu patrí, že vo všetkých európskych krajinách je vytvorený formálny ústavný a právny rámec, zaisťujúci základné náboženské slobody. Avšak takmer všade možno pozorovať ako sa strácajú možnosti skutočne tieto zákony aplikovať. Okrem toho prebieha vnútorná erózia právnych systémov, ktoré sú postupne vyprázdňované z ich etických a racionálnych základov a vzrastá rozdiel medzi spravodlivosťou a obyčajnou legálnosťou. Suverénnosť jednotlivých štátov v náboženských otázkach je postupne podriaďovaná rozhodnutiam európskych inštitúcií, ktoré sú v čoraz zásadnejšom protiklade s pôvodnou kresťanskou myšlienkou, na ktorej sa európsky projekt budoval. Robí sa aj legislatívny nátlak na šírenie protikresťanskej kultúry. Strata kresťanskej identity vedie k vyprázdneniu a úplnému prevráteniu jednotlivých právnych noriem i ponímania samotného práva. Štát je zaväzovaný k absolutizovanej neutralite, v ktorej má neobmedzený priestor pluralizmus, opodstatnený v časných otázkach, avšak neumožňujúci rozlišovať medzi dobrom a zlom.
Podobná situácia je v oblasti školstva, v prezentácii dejín kresťanstva i v samotnej politickej angažovanosti. Zjednodušene povedané, v súčasnom európskom vývoji vo vzťahu ku kresťanstvu a hodnotám, ktoré zastáva, môžeme pozorovať veľmi nápadné paralely s rokmi nastupujúcej komunistickej totality. Ako na plenárnom stretnutí európskych biskupských konferencií povedal pražský kardinál Duka, práve skúsenosť s totalitou má viesť Cirkev k úsiliu nenechať sa zatlačiť do sakristií, k odvahe vstupovať do verejnej diskusie. Máme teda výhodu, že sa máme z čoho poučiť. No máme zatiaľ aj opodstatnenú obavu, či jasný názor a postoj nezostane privilégiom malej skupiny morálnych disidentov.