Príhovor pápeža Františka v ústave pre telesne postihnutých v Assisi
Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri návšteve Inštitútu Serafico
v Assisi, počas jeho pastoračnej návštevy 4. októbra 2013. Stretnutie s postihnutými
deťmi a mládežou, personálom, dobrovoľníkmi a rodičmi detí bolo prvým bodom
programu pastoračnej cesty a uskutočnilo sa v kaplnke
inštitútu.
„Sme uprostred Ježišových rán, povedala pani [Francesca Di
Maolo riaditeľka Inštitútu Serafico v privítacom príhovore – pozn. prekl.].
Povedala tiež, že tieto rany potrebujú byť vypočuté, potrebujú patričnú pozornosť.
Prichádza mi na myseľ, ako Pán Ježiš kráčal spolu s dvoma zarmútenými učeníkmi. Pán
Ježiš im nakoniec ukázal svoje rany, a oni ho spoznali. A potom ten chlieb, v ktorom
bol on sám prítomný. Môj brat Domenico [Mons. Domenico Sorrentino, biskup Assisi
– pozn. prekl.] mi povedal, že na tomto mieste sa koná adorácia. Aj tento chlieb
potrebuje, aby sme mu načúvali pretože Ježiš je prítomný a ukrytý za jednoduchosťou
a tichosťou kúska chleba. A tu sa Ježiš ukrýva v týchto chlapcoch a dievčatách, v
týchto deťoch, v týchto osobách. Na oltári sa klaniame Ježišovmu telu, v nich nachádzame
Kristove rany. Ježiš skrytý v Eucharistii a Ježiš skrytý v týchto ranách... Potrebujú,
aby sa im venovala pozornosť, vypočutie. Možno nie natoľko v novinách, v správach...
To je pozornosť, ktorá trvá jeden, dva či tri dni, potom prichádza niečo ďalšie a
ďalšie. Potrebujú byť vypočutí tými, ktorí si hovoria kresťania. Kresťan sa klania
Ježišovi, kresťan hľadá Ježiša, kresťan rozoznáva Ježišove rany. A dnes my všetci
cítime potrebu povedať: ‚Tieto rany musia byť vypočuté!‘ No je tu ešte niečo, čo nám
dáva nádej. Ježiš je prítomný v Eucharistii, tu je Ježišovo telo. A Ježiš je prítomný
medzi vami: Ježišovo telo sú Ježišove rany prítomné v týchto osobách.
No je
to zaujímavé: Ježiš po svojom vzkriesení bol krásny. Nemal na svojom tele podliatiny
a sinky... Bol plný krásy. Chcel si zachovať iba svoje rany, a tie si odniesol do
neba. Ježišove rany sú tu a sú pred Otcom v nebi. My ošetrujeme Ježišove rany tu,
a on nám z neba ukazuje svoje rany a všetkým nám hovorí: „Čakám na teba!“. Nech je
tak.
Nech vás všetkých žehná Pán. Nech na nás zostúpi jeho láska, nech s nami
kráča, nech nám Ježiš povie, že tieto rany sú jeho ranami a nech nám pomôže prebúdzať
vnímavosť, aby sme im ako kresťania načúvali.“
Nasleduje text príhovoru,
ktorý Svätý Otec nepredniesol, ale zverejnil ho v písomnej podobe.
„Drahí
bratia a sestry,
moju návštevu v Assisi chcem začať s vami, všetkých vás pozdravujem!
Dnes je sviatok sv. Františka a ja ako biskup Ríma som si vybral jeho meno. Práve
preto som tu dnes. Moja návšteva je predovšetkým púťou lásky, aby som sa pomodlil
na hrobe muža, ktorý si zobliekol seba samého a obliekol si Krista a podľa Kristovho
príkladu miloval všetkých, osobitne najchudobnejších a opustených, s úžasom a jednoduchosťou
miloval Božie stvorenie. Pri bránach mesta Assisi sa nachádza tento inštitút, ktorý
sa nazýva doslova „Anjelský“ („Serafico“), čo je prezývka sv. Františka. Založil ho
veľký františkán, blahoslavený Ludovico da Casoria.
A je správne začať práve
tu. Svätý František vo svojej záveti hovorí: «Pán povedal mne, bratovi Františkovi,
aby som začal takto robiť pokánie: keď som bol v hriechoch, zdalo sa mi príliš trpké
hľadieť na malomocných: a sám Pán ma priviedol medzi nich a bol milosrdný. A keď som
sa od nich oddialil, to čo sa mi zdalo byť trpkým, sa zmenilo na sladkosť duše a tela»
(FF,110).
Bohužiaľ spoločnosť je znečistená kultúrou „odpisovania“,
ktorá je protikladom kultúry prijatia. A obeťami kultúry odpisovania sú predovšetkým
najslabšie a najkrehkejšie osoby. V tomto dome ale vidím v činnosti kultúru prijatia.
Samozrejme, ani tu nie je všetko dokonalé, ale tu sa spolupracuje na dôstojnejšom
živote ľudí s vážnymi ťažkosťami. Ďakujem za tento znak lásky, ktoré nám ponúkate:
toto je znak skutočnej civilizácie, ľudskej a kresťanskej! Postaviť do centra sociálnej
i politickej pozornosti znevýhodnených ľudí! Niekedy sa však rodiny pri starostlivosti
o nich ocitajú osamotené. Čo teda robiť? Z tohto miesta, kde je vidieť konkrétnu lásku,
hovorím všetkým: znásobujme diela kultúry prijatia, diela, ktoré budú živé predovšetkým
vďaka hlbokej kresťanskej láske, láske k ukrižovanému Kristovi, ku Kristovmu telu,
diela, v ktorých sa spoja profesionalita, kvalifikovaná a spravodlivo odmenená práca
s dobrovoľníctvom, ktoré je vzácnym pokladom.
Slúžiť s láskou a nežnosťou ľuďom,
ktorí potrebujú veľa pomoci, nám pomáha rásť v ľudskosti, pretože oni sú skutočnými
zdrojmi ľudskosti. Svätý František bol bohatým mladíkom, plným ideálov o sláve, ale
Ježiš sa mu v osobe onoho malomocného prihovoril v tichu a zmenil ho, pomohol mu pochopiť,
čo má v živote skutočnú hodnotu: nie bohatstvá, sila zbraní, pozemská sláva, ale pokora,
milosrdenstvo a odpustenie.
Tu, drahí bratia a sestry, vám chcem prečítať niečo
osobné, jeden z najkrajších listov aké som dostal, dar Ježišovej lásky. Napísal mi
ho Nicolás, 16-ročný chlapec, ktorý je od narodenia telesne postihnutý a býva v Buenos
Aires. Prečítam vám ho: „Drahý František: som Nicolás a mám 16 rokov: keďže ti nemôžem
písať osobne (pretože ešte nehovorím, ani nechodím), poprosil som mojich rodičov,
aby to urobili za mňa, pretože oni sú tí, čo ma poznajú najlepšie. Chcem ti porozprávať,
že keď som mal šesť rokov, v mojom kolégiu, ktoré sa nazýva Aedin, páter Pablo mi
udelil prvé sväté prijímanie a tento rok v novembri prijmem aj sviatosť birmovania,
čo mi dáva veľkú radosť. Každú noc, odkedy si ma o to požiadal, prosím môjho anjela
strážcu, ktorý sa volá Eusebio a má veľkú trpezlivosť, aby ťa ochraňoval a pomáhal
ti. Buď si istý, že to robí veľmi dobre, pretože ochraňuje aj mňa a sprevádza ma každý
deň! A keď nemôžem zaspať, prichádza ku mne a hrá sa so mnou!! Veľmi by sa mi páčilo
prísť za tebou a vidieť ťa a prijať tvoje požehnanie i bozk: iba toto!! Posielam ti
veľa pozdravov a aj naďalej prosím Eusebia, aby sa o teba staral a dával ti silu.
Bozkávam ťa. NICO“.
V tomto liste, v srdci tohto chlapca je krása, láska a
Božia poézia. Boh, ktorý sa zjavuje tomu, kto má jednoduché srdce, malým, pokorným,
tým, ktorých často považujeme za posledných, a aj vám, drahí priatelia. Ten chlapec,
keď nedokáže zaspať, hrá sa so svojim anjelom strážnym. Je to Boh, ktorý zostupuje,
aby sa s ním hral.
Miestny biskup chcel, aby v kaplnke tohto inštútu bola nepretržitá
eucharistická adorácia. Ten istý Ježiš, ktorého uctievame vo sviatosti, stretávame
v krehkom bratovi, od ktorého sa učíme bez prekážok a komplikácií, že Boh nás miluje
s jednoduchosťou srdca.
Ďakujem všetkým za toto stretnutie. Odnášam si vás
so sebou, v láske a modlitbe. Ale aj vy sa modlite za mňa! Nech vás žehná Pán a Božia
Matka so sv. Františkom nech vás ochraňujú.“
Po odchode z kaplnky Inštitútu
Serafico sa Svätý Otec pristavil pri jednom z okien do nádvoria zaplneného
ľuďmi a pozdravil ich týmito slovami:
„Dobrý deň! Pozdravujem vás.
Ďakujem vám za všetko. Modlite sa za všetky deti, za chlapcov a dievčatá, za tých,
ktorí sú tu, za všetkých, ktorí tu pracujú, za nich. To je veľmi pekné. Nech vás Pán
žehná. Modlite sa aj za mňa! Ale vždy modlite sa vždy za, nie proti! Nech vás Pán
žehná.“