Plné znenie homílie Svätého Otca Františka, ktorú predniesol pri svätej
omši na slávnosť sv. Františka počas pastoračnej návštevy Assisi 4. októbra 2013 na
námestí pri Bazilike sv. Františka.
«Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme,
že si tieto veci skryl pre múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým» (Mt 11,25).
Pokoj a dobro všetkým! Týmto františkánskym pozdravom vám ďakujem za to, že ste
prišli sem na námestie, tak bohaté, čo sa týka histórie a viery, aby ste sa spoločne
modlili. Aj ja som dnes, podobne, ako mnohí pútnici, prišiel vzdať chválu Pánovi
za všetko, čo sa rozhodol zjaviť jednému z tých „maličkých“, o ktorých sa hovorí v
evanjeliu, a to Františkovi, synovi bohatého obchodníka z Assisi. Stretnutie s Ježišom
ho viedlo k tomu, že sa zriekol pohodlného a bezstarostného života aby sa stal ženíchom
„Našej Panej Chudoby“ a žil ako skutočný syn Otca, ktorý je na nebesiach. Toto Františkovo
rozhodnutie predstavovalo radikálny spôsob pripodobnenia sa Kristovi, zaodením sa
do šiat toho, ktorý, hoci bol bohatý, stal sa chudobným, aby nás obohatil svojou chudobou
(porov. 2 Kor 8,9). V celom Františkovom živote predstavujú láska k chudobným
a pripodobnenie sa Kristovi dva neoddeliteľne spojené prvky, dve strany tej
istej mince. Aké svedectvo pre nás vydáva sv. František dnes? Čo nám hovorí - nie
slovami, to by bolo jednoduché - ale životom?
1. Prvá vec, o ktorej nám hovorí,
zásadná skutočnosť, o ktorej nám vydáva svedectvo, je táto: byť kresťanmi znamená
mať životodarný vzťah s osobou Ježiša, zaodieť sa ním a pripodobniť
sa mu. Odkiaľ vychádza Františkova cesta ku Kristovi? Vychádza z pohľadu
Ježiša na kríži. Nechať na sebe spočinúť jeho pohľad vo chvíli, keď za nás dáva
svoj život a priťahuje nás k sebe. František túto skúsenosť zakúsil osobitným spôsobom
v kostolíku sv. Damiána, keď sa modlil pred krížom, ktorý som si dnes mohol uctiť
aj ja. Na tom kríži sa Ježiš nejaví ako mŕtvy, ale živý! Krv steká z jeho rán na rukách,
nohách a boku, ale je to krv vyjadrujúca život. Ježiš nemá oči zatvorené, ale má ich
doširoka otvorené: je to pohľad, ktorý hovorí k srdcu. Kríž nám nehovorí o porážke,
o zlyhaní; paradoxne nám hovorí o takej smrti, ktorá predstavuje život, ktorá dáva
zrod životu, pretože nám hovorí o láske, pretože je stelesnenou Božou láskou, a láska
neumiera, naopak, víťazí nad zlom a smrťou. Kto na sebe necháva spočinúť pohľad ukrižovaného
Ježiša, zakusuje prerod, stáva sa «novým stvorením». Tu sa všetko začína: je to skúsenosť
milosti, ktorá premieňa, skúsenosť toho, že sme milovaní nezaslúžene, napriek tomu,
že sme hriešnici. Z tohto dôvodu František môže povedať to, čo hovorí sv. Pavol: «Ale
ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista» (Gal 6,14).
Obraciame sa k tebe, František, a prosíme ťa: nauč nás zotrvať pred Ukrižovaným, dovoliť
mu, aby na nás uprel svoj pohľad, dovoliť mu, aby nám odpustil, aby nás pretvoril
svojou láskou.
2. V evanjeliu sme počuli tieto slová: «Poďte ku mne všetci,
ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a
učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,28-29). Toto je druhá
vec, o ktorej nám František vydáva svedectvo: Kto nasleduje Krista, získava
skutočný pokoj, ten, ktorý nám môže dať iba on, a nie svet. Svätého Františka
si spájajú mnohí s pokojom a je to správne, ale iba málo z nich ide v tomto smere
do hĺbky. Aký je to pokoj, ktorý František prijal a prežíval, a ktorý nám dnes odovzdáva?
Je to Kristov pokoj, ktorý sa k nám dostáva skrze najväčšiu lásku, cez lásku kríža.
Pokoj, ktorý zmŕtvychvstalý Ježiš odovzdáva svojim učeníkom, keď sa zjavuje uprostred
nich. Františkánsky pokoj nie je nasladlým sentimentom. Pekne vás prosím, takýto
sv. František neexistuje! Nie je ani druhom akejsi panteistickej predstavy harmónie
vesmírnych energií... Ani toto nemá nič spoločné s Františkom. Opakujem, ani toto
nemá nič spoločné s Františkom, je to len predstava, akú si niektorí sami vytvorili!
Pokoj sv. Františka je pokojom Kristovým, a nájde ho ten, kto „vezme na seba“ jeho
„jarmo“, teda jeho prikázanie: Milujte sa navzájom ako som ja miloval vás (porov.
13,34; 15,12). A toto jarmo nemožno niesť arogantne, povýšenecky, pyšne, možno ho
niesť iba v tichosti a s pokorou srdca. Obraciame sa k tebe, František, a prosíme
ťa: nauč nás byť „nástrojmi pokoja“, toho pokoja, ktorý má svoj pôvod v Bohu; pokoja,
ktorý nám priniesol Pán Ježiš.
3. František začína Chválospev takto: „Najvyšší,
všemocný, dobrý Pane... Buď pochválený... so všetkým svojím stvorenstvom“ (FF, 1820).
Takto sa začína Chválospev sv. Františka. Láskou k celému stvorenstvu, k jeho harmónii.
Svätec z Assisi vydáva svedectvo o úcte ku všetkému, čo Boh stvoril a ako to stvoril,
bez ničivého experimentovania so stvorenstvom. Pomáha mu rásť do väčšej krásy a do
tej podoby, ako ho Boh stvoril. No predovšetkým svedčí o úcte voči všetkému a o tom,
že sme povolaní chrániť človeka, ktorému patrí miesto v centre stvorenstva, tak, ako
si to želal Boh, Stvoriteľ. Nie aby bol v službe bôžikov, ktorých si sami vytvárame.
Harmónia a pokoj! František bol človekom harmónie a pokoja.
Z tohto Mesta
pokoja opakujem s dôrazom a s mierumilovnosťou lásky: Vážme si stvorenstvo, nebuďme
nástrojmi jeho ničenia! Vážme si každú ľudskú bytosť: nech utíchnu ozbrojené konflikty,
ktoré krvou máčajú zem, nech zamĺknu zbrane a nech nenávisť všade prenechá miesto
láske, urážka odpusteniu a nesvornosť jednote. Počujeme volanie tých, ktorí plačú,
trpia a umierajú z dôvodu násilia, terorizmu či vojen, vo Svätej zemi, tak veľmi milovanej
svätým Františkom, v Sýrii, na Blízkom východe, v celom svete. Obraciame sa k tebe,
František, a prosíme ťa: vypros nám od Boha ten dar, aby v tomto našom svete bola
harmónia a pokoj, úcta k stvorenstvu!
Na záver nemôžem zabudnúť na to, že Taliansko
dnes oslavuje sv. Františka ako svojho patróna. Blahoprajem všetkým Talianom,
prostredníctvom predsedu vlády, ktorý je tu dnes prítomný. Vyjadruje to tiež tradičné
gesto odovzdania daru oleja do votívnej lampy, ktoré tento rok pripadlo práve na región
Umbria. Modlime sa za taliansky národ, aby každý konal vždy pre spoločné dobro a viac
hľadel na to, čo spája, než na to, čo rozdeľuje. Prednesiem teraz slová modlitby
sv. Františka za Assisi, za Taliansko a za celý svet: «Prosím ťa, ó Pane Ježišu Kriste,
Otec milosrdenstva, aby si nehľadel na našu nevďačnosť, ale vždy mal na pamäti prehojné
zľutovanie, ktoré si tomuto mestu preukázal, aby bolo vždy miestom a príbytkom tých,
ktorí ťa skutočne poznajú a velebia tvoje požehnané a preslávne meno na veky vekov.
Amen» (Zrkadlo dokonalosti, 124: FF, 1824).