Pápež František k 50. výročiu encykliky Pacem in terris
Pri príležitosti 50. výročia vydania encykliky Pacem in terris blahoslaveného
Jána XXIII. sa včera vo Vatikáne začala trojdňová konferencia. Dnes jej účastníkov
prijal pápež František na audiencii. Prinášame plné znenie jeho príhovoru.
Drahí
bratia a sestry, dobrý deň! Spolu s vami si dnes pripomínam historickú encykliku
Pacem in terris, vydanú blahoslaveným Jánom XXIII. 11. apríla 1963. Z Božej
prozreteľnosti sa toto stretnutie koná práve krátko po oznámení jeho kanonizácie.
Všetkých vás pozdravujem, osobitne kardinála Turksona, a ďakujem mu za slová, ktoré
mi adresoval aj vo vašom mene.
Tí starší spomedzi nás si dobre pamätáme obdobie
encykliky Pacem in terris. Bolo to obdobie vrcholu tzv. studenej vojny. Na
konci roka 1962 sa ľudstvo ocitlo na pokraji jadrovej svetovej vojny a pápež vydal
dramatickú a naliehavú mierovú výzvu a apeloval na všetkých, ktorí mali zodpovednosť
moci, keď povedal: «Aby s rukou na srdci počúvali úzkostné volanie, ktoré stúpa k nebu
zo všetkých miest na zemi, od nevinných detí až po starých ľudí, od jednotlivcov po
komunity: Mier, mier!» (Rozhlasová správa, 25. októbra 1962). Bolo to zvolanie adresované
ľuďom, ale aj vrúcna prosba k nebu. Dialóg, ktorý sa potom medzi veľkými proti sebe
stojacimi blokmi s ťažkosťami začal, viedol počas pontifikátu iného pápeža, blahoslaveného
Jána Pavla II., ku prekonaniu tejto fázy a otvoreniu sa pre slobodu a dialóg. Semiačka
mieru rozosiate blahoslaveným Jánom XXIII. priniesli svoju úrodu. A predsa, napriek
tomu, že padli múry a železné opony, svet naďalej potrebuje pokoj a odkaz Paceminterris zostáva silne aktuálny.
1. Čo je však základom
budovania pokoja? Encyklika Pacem in terris to chce pripomenúť všetkým: Spočíva
v nadprirodzenom pôvode človeka, spoločnosti a samotnej autority, ktorá má zodpovednosť
za to, aby jednotlivci, rodiny, rôzne spoločenské skupiny a štáty žili vo vzťahoch
spravodlivosti a solidarity. Budovanie mieru podľa vzoru Ježiša Krista je teda úlohou
všetkých ľudí, a to prostredníctvom týchto dvoch ciest: podporovaním a uplatňovaním
spravodlivosti v pravde a láske, a prispievaním každého podľa jeho schopností k integrálnemu
ľudskému rozvoju, podľa logiky solidarity.
Pri pohľade na našu súčasnú realitu
sa pýtam, či sme porozumeli tejto lekcii Paceminterris.
Zaujímalo by ma, či sú slová spravodlivosť a solidarita len v našom slovníku, alebo
všetci pracujeme na tom, aby sa stali realitou. Encyklika blahoslaveného Jána XXIII.
nám jasne pripomína, že nemôže nastať skutočný mier a harmónia, ak nebudeme pracovať
v prospech spravodlivejšej a solidárnejšej spoločnosti, ak neprekonáme egoizmus, individualizmus
a skupinové záujmy, a to na všetkých úrovniach.
2. Poďme trochu ďalej. Aké
dôsledky prináša poukázanie na nadprirodzený pôvod človeka, spoločnosti a samotnej
autority? Paceminterris je vyjadrením tohto základného
dôsledku: hodnoty človeka, dôstojnosti každej ľudskej bytosti, ktoré treba vždy podporovať,
rešpektovať a chrániť. A garantované musia byť nielen hlavné občianske a politické
práva, tvrdí blahoslavený Ján XXIII., ale každému musí byť ponúknutá možnosť reálneho
prístupu k základným prostriedkom na živobytie, k jedlu, vode, bývaniu, zdravotnej
starostlivosti, vzdelaniu a možnosti založiť si rodinu a postarať sa o jej živobytie.
Toto sú ciele, ktoré majú nezameniteľnú prioritu na národnej i medzinárodnej úrovni
a sú meradlom dobra. Od nich závisí trvalý mier pre všetkých. A je tiež dôležité dať
priestor bohatej škále združení a medzičlánkov, ktoré v logike subsidiarity a v duchu
solidarity sledujú tieto ciele. Samozrejme, že encyklika potvrdzuje ciele a prvky,
ktoré sú nadobudnuté v dôsledku nášho spôsobu uvažovania, ale musíte sa pýtať: sú
naozaj obsiahnuté aj v realite? Odrážajú sa po päťdesiatich rokoch v skutočnom vývoji
našej spoločnosti?
3. Encyklika Paceminterris
nemá v úmysle povedať, že je povinnosťou Cirkvi, aby dala konkrétne pokyny k otázkam,
ktoré musia byť pre svoju komplexnosť ponechané na voľnú diskusiu. V záležitostiach
politických, ekonomických a sociálnych nie dogma poukáže na praktické riešenia, ale
dialóg, načúvanie, trpezlivosť, rešpekt, úprimnosť, a tiež ochota prehodnotiť svoj
názor. Koniec koncov, mierový apel pápeža Jána XXIII. v roku 1962 mal za cieľ usmerniť
medzinárodnú diskusiu v duchu týchto cností.
Základné princípy Paceminterris môžu účinne usmerňovať štúdium a diskusiu o nových
veciach – „res novae”, ktorými sa zaoberá vaša konferencia: naliehavosť výchovy, vplyv
masovokomunikačných prostriedkov na svedomie ľudí, prístup k prírodným zdrojom zeme,
dobré a zlé využitie výsledkov biologického výskumu, preteky v zbrojení a bezpečnostné
opatrenia na národnej a medzinárodnej úrovni. Globálna ekonomická kríza, ktorá je
vážnym príznakom nedostatku úcty k človeku a k pravde pri robení rozhodnutí zo strany
vlád i občanov, hovorí jasnou rečou. Paceminterris
naznačuje líniu, ktorá začína od pokoja, ktorý treba budovať v srdciach ľudí, a vedie
k prehodnoteniu nášho modelu rozvoja a opatrení na všetkých úrovniach, aby náš svet
bol svetom pokoja. Pýtam sa, či sme ochotní prijať toto pozvanie.
Keď hovoríme
o pokoji, keď hovoríme o neľudskej svetovej hospodárskej kríze, ktorá je vážnym príznakom
nedostatku úcty k človeku, nemôžem nespomenúť, s veľkou bolesťou, množstvo obetí ďalšieho
tragického stroskotania, ku ktorému došlo dnes na mori pri Lampeduse. Tlačí sa mi
na jazyk slovo hanba! Je to hanba! Modlime sa spoločne k Bohu za tých, ktorí stratili
svoje životy. Za mužov, ženy, deti, za rodiny a za všetkých utečencov. Zjednoťme naše
úsilie, aby sa podobné tragédie už neopakovali! Iba rozhodná spolupráca všetkých môže
pomôcť, aby sa im predišlo.
Vážení priatelia, nech nám Pán na príhovor Panny
Márie Kráľovnej pokoja pomáha vždy prijímať do nášho vnútra pokoj, ktorý je darom
vzkrieseného Krista a neustále pracovať s odhodlaním a kreativitou pre spoločné dobro.