Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 25. nedeľu v cezročnom období

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD má dnes názov Peniaze a moc - test charakteru.

Milí priatelia, v nasledujúcu, 25. nedeľu obdobia cez rok budeme mať pred sebou jedno z najkontroverznejších Ježišových podobenstiev: podobenstvo o nepoctivom správcovi. Bol to človek, ktorého si pán vybral za správcu svojho majetku, no ten ho po čase začal zneužívať. Keď to jeho pán zistil, okamžite ho prepustil. Správca bol však mazaný: rozhodol sa, že využije čas, ktorý mal, kým sa správa o jeho prepustení dostane na verejnosť, a že sa na úkor svojho pána obohatí ešte viac a navyše urobí si priateľov medzi dlžníkmi svojho pána, aby raz, ak to bude potrebovať, mohol od nich žiadať protislužbu. Podlosť a zákernosť ako vyšitá! Čo nás však prekvapí najviac – a čo je zdrojom ťažkostí pre všetkých tých, ktorí tento evanjeliový úryvok čítajú – je to, že Ježiš tohto správcu neodsúdi, ale naopak pochváli a dokonca ho dá za vzor tzv. synom svetla, čiže tým, ktorí sa rozhodli Ježiša nasledovať a v poctivosti budovať jeho Kráľovstvo. Hoci sa v tomto príhovore chcem venovať skorej inej myšlienke, a to, ako sa z človeka stáva podliak, predsa sa aspoň okrajovo dotknem aj tohto problému a to spomienkou.

Nedávno sa v našej reholi (Spoločnosti Božieho Slova) na úrovni generalátu v Ríme uskutočnila zmena. Vedenia rehole sa ujal nový generál a jeho rada. Konalo sa odovzdávanie úradov: starý tím odovzdával veci členom tímu nového. Generálny predstavený v plánoch do budúcnosti spomenul, že by si nový tím mohol pozvať nejakého odborníka v oblasti manažmentu, aby im vykonal tréning vo vodcovstve. Niektorí sme sa k tomu postavili skepticky. Totiž problém bol v motivačnej sile. Pre manažéra z profánnej oblasti sú motivačnou silou peniaze a pracovný postup, čo sú tiež len peniaze. To pre nás rehoľníkov neplatí: peniaze za svoju prácu nedostávame a či sa niekto snaží viac alebo menej, je na tom rovnako. Preto pre nás musí byť motivačnou silou niečo iné: a síce nadšenie za vec a za Božie kráľovstvo. A v tomto nám svetský manažér sotva poradí. No pointa predsa ostáva. Ježiš by povedal: „Keď už ten podliak a gauner vie byť taký kreatívny pre veci, ktoré sú dnes tu a zajtra tu nebudú, o čo kreatívnejší a vynachádzavejší by ste mali byť vy, ktorí sa snažíte o veci večné?“ Je tu teda príklad kreativity, ku ktorej nás pozýva Ježiš a nie podlosť.

Avšak my poďme k tej podlosti: Ako sa človek vlastne stáva podliakom a zneužívateľom? Abrahám Lincoln, jeden z prvých amerických prezidentov, sa raz vyslovil: „Takmer každý človek je schopný obstáť v protivenstvách, ale ak chceš vyskúšať jeho charakter, daj mu moc.“ Čo týmto výrokom chcel povedať, bolo zhruba toto: je veľa vecí v živote človeka, ktoré svedčia o jeho charaktere, napríklad schopnosť znášať protivenstvá, nepriazeň „osudu“, prenasledovania zo strany iných ľudí, kríže rozličného druhu a skúšky či súženia každodenného života. Nie je ľahké vo všetkých týchto protivenstvách obstáť, niektorí ľudia sa pod ťarchou svojich životných krížov lámu, no väčšina ľudí predsa obstojí. Buď tým, že sa snažia vo svojej nepriaznivej situácii nájsť riešenie alebo tým, že ju nesú s trpezlivosťou. A takýto postoj hovorí o zrelosti charakteru.
No znášanie protivenstiev, aj keď je to veľká vec, nie je predsa tým najvýrečnejším dôkazom sily charakteru človeka. Tým je moc. Až na moci vidíme, čo sa naozaj v človekovi nachádza. Na tom, ako sa správa voči svojim podriadeným a ako šafári so zdrojmi, ktoré má k dispozícii. Moc totiž dáva človeku prístup k zdrojom: hlavne k peniazom. V tomto zmysle je zaujímavé pozorovať už malé deti. Keď im náhodou zveríte nejakú malú zodpovednosť, napríklad za hru na ihrisku alebo za poriadok v triede materskej škôlky, z malého príjemného chlapčeka či dievčatka sa zrazu stane malý tyran. Na moci, ktorú má momentálne v rukách vidíme, čo je naozaj v ňom. Preto treba človeka už od detstva presne v tejto oblasti vychovávať, aby neskôr keď vyrastie, mohol obstáť vo veciach, ktoré sú veľké a ktoré presahujú piesok ihriska, na ktorom sa hrával ako dieťa.
V tomto zmysle sa vyjadruje aj nedeľné evanjelium: „Kto je verný v maličkostiach, je verný aj vo veľkom. Kto je nepoctivý v maličkostiach, je nepoctivý aj vo veľkom.“ Človeka treba postupne zaťažovať mocou a zodpovednosťou a pozorovať ho, ako a či obstojí. A iba vtedy, keď obstojí, ho možno poverovať vyššími úlohami a väčšou mocou. Inak nie. Inak by sa z neho mohol stať nezodpovedný tyran.
Toto bol prípad nepoctivého správcu z evanjelia. Ktovie ako sa dostal na tento post. Buď bol dobrým hercom, keď sa uchádzal o miesto v zamestnaní u spomínaného pána alebo mohol mať predtým dobrú povesť v zachádzaní s mocou, no teraz, keď zrazu stál pred veľkými možnosťami vyplývajúcimi z jeho postavenia a pred vidinou zlatej bane, sa mu zrazu zakrútila hlava. A zo – na začiatku možno poctivého správcu – sa stal správca nepoctivý. Tento človek zrazu začal zneužívať ľudí, zneužívať peniaze, vplyv, prostriedky. A predovšetkým dôveru svojho pána.
Stať sa zneužívateľom moci a peňazí nie je ťažké. Stačí, aby človek nebol chvíľu v strehu. Preto si musí neustále uvedomovať, že veci, ktorými momentálne disponuje, má v správe len dočasne a že jedného dňa z nich bude vydávať počet. Na tomto sa zakladá väčšina funkcií a úradov nielen v
občianskej, ale aj v cirkevnej správe. Preto sa vo väčšine prípadov úrad zveruje len na vymedzený čas, aby sa predišlo jeho zneužívaniu. Totalitné alebo iné nezdravé režimy sú charakteristické práve tým, že isté úrady neohraničujú časovým limitom, a tak ich nositeľ má slobodu ich zneužívať, ako sa mu len páči. Každý zdravý organizmus stavia na dočasnosti a na zodpovednosti a na vydávaní počtu.

A preto je tu ten test: Ak sa človek osvedčí, vládne ďalej, ak sa neosvedčí, buď ide preč alebo pred súd. Moc a peniaze naozaj korumpujú. Je len málo tých, ktorí si dokážu uprostred bezhraničných finančných možností a iných prostriedkov uvedomiť, že nič z toho nie je ich, že to majú len v správe.
Preto sa v tomto zmysle treba pýtať samého seba: aký mám vzťah k úradu, ktorý vykonávam a k zdrojom a výhodám, ktoré sú s ním spojené? Možno nie pre každého je táto otázka relevantná, no verím, že pre väčšinu z nás je. Napríklad bol si vybratý do nejakej komisie alebo správnej rady. Ako užívaš prostriedky, ktoré máš k dispozícii? Tieto otázky neplatia len pre ľudí vo vysokých pozíciách. Ako sa správaš k ľuďom, ktorým máš slúžiť? Keď sme rekonštruovali bývalú jedáleň internátov na Univerzitné pastoračné centrum našli sme tam starý zošit sťažností. Nachádzalo sa tam veľa sťažností na kuchárky a personál jedálne, ktorý sa správal voči študentom arogantne. Tento personál bol v istom zmysle v pozícii moci nad študentmi. Niečo podobné máte s policajtmi, alebo s colníkmi na hraničnej čiare, alebo s predavačkami, alebo s učiteľmi, alebo s predstavenými, alebo s kňazmi, alebo s lekármi v nemocniciach, alebo možno pani, ktorá má kľúč od verejných záchodov. Mohli by sme menovať množstvo pozícií moci, kde sú ľudia schopní zneužívať svoju moc ako správca z evanjelia.
Modlime sa, milí priatelia, aby sme my – každý jeden z nás – zostali zodpovednými správcami.