2013-09-17 15:23:33

Pápež v utorkovej homílii: Cirkev ako vdova kráčajúca k stretnutiu so svojim ženíchom


Vatikán, 17. septembra 2013 – Cirkev je matkou, ktorá privádza svoje deti na stretnutie s Kristom. Toto prirovnanie uviedol pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Vyšiel zo stretnutia Ježiša s naimskou vdovou, o ktorom hovorí dnešné evanjelium (Lk 7, 11-17), a hovoril o Cirkvi ako vdove, ktorá kráča dejinami túžiac po stretnutí s Pánom.

Ježiš má schopnosť trpieť s nami, byť blízko nášmu utrpeniu a urobiť ho svojím vlastným. Pánovi bolo ľúto tejto ženy, vdovy, ktorá stratila aj jediného syna. Vedel, čo znamená byť vdovou v tých časoch. Svätý Otec skonštatoval, že Pán má zvláštnu starosť o vdovy a lásku k nim. Následne poznamenal, že pri čítaní tejto state mu prišlo na myseľ, že „vdova“ by mohla byť „obrazom Cirkvi, pretože Cirkev je v istom zmysle vdova“:
„Ženích od nej odišiel a ona kráča dejinami a dúfa, že ho nájde, stretne sa s ním a stane sa definitívne nevestou. Ale do tej doby je sama! Pána nemôže vidieť. Má to určitý rozmer vdovstva... Núti ma to uvažovať nad vdovstvom Cirkvi. Tejto odvážnej Cirkvi, ktorá bráni deti, akovdova, ktorá išla ku skorumpovanému sudcovi kvôli obhajobe. A nakoniec vyhrala. Naša Matka Cirkev je statočná! odvahu ženy, ktorá vie, že jej deti jej a musí ich brániť a priviesť ich na stretnutie so svojím ženíchom.“

Pápež sa potom pozastavil pri niektorých príkladoch vdov v Biblii, najmä pri statočnej Machabejčanke so siedmimi synmi, ktorých umučili za to, že sa nezriekli Boha. Ako poznamenal, Biblia hovorí, že táto žena sa svojim synom prihovárala v materinskej reči, v prvom jazyku. A poukázal na to, že aj naša matka Cirkev hovorí materinskou rečou, pravovernou, ktorej všetci rozumieme, jazykom katechizmu, ktorý „nám skutočne dáva silu ísť vpred v boji proti zlu“:

„Tento rozmer vdovstva Cirkvi, ktorá kráča dejinami a dúfa, že stretne, nájde svojho manžela... Naša Matka Cirkev tak isto! Je to Cirkev, ktorá, keď je verná, vie plakať. Keď Cirkev neplače, niečo nie je v poriadku. Oplakáva svoje deti a modlí sa! Cirkev, ktorá ide dopredu a vychováva svoje deti, povzbudzuje ich a sprevádza ich až do konca, aby ich odovzdala do rúk svojho ženícha, ktorého nakoniec aj ona stretne. Toto je naša matka Cirkev! Ja ju vidím v tejto vdove, ktorá plače. A čo hovorí Pán Cirkvi? Neplač. Ja som s tebou, sprevádzam ťa, očakávam ťa tam na svadbe, na finálnej hostine, tej Baránkovej. Prestaň plakať! Tento tvoj syn, ktorý bol mŕtvy, teraz žije.“

A toto, pokračoval, „je dialóg Pána s Cirkvou“. Ona „obhajuje deti, ale keď vidí, že deti sú mŕtve, plače a Pán jej hovorí: ‚Ja som s tebou a tvoj syn je so mnou.‘ Tak ako povedal naimskému mládencovi, aby vstal z lôžka smrti, Ježiš mnohokrát hovorí aj nám, aby sme vstali, „keď sme mŕtvi pre hriech a ideme žiadať o odpustenie“. A čo teda robí Ježiš, „keď nám odpúšťa, keď nám navracia život?“ Vracia nás našej Matke:

„Naše zmierenie s Bohom nie je zavŕšené dialógom s kňazom, ktorý nám dáva odpustenie. Završuje sa, keď nás Pán navracia našej Matke. Tam sa završuje zmierenie, pretože niet životnej cesty, niet odpustenia, niet zmierenia mimo Matky Cirkvi. Pri pohľade na túto vdovu mi prichádzajú na myseľ všetky tieto veci. Trochu útržkovite, ale vidím v tejto vdove obraz vdovstva Cirkvi, ktorá je na ceste ku stretnutiu so svojím ženíchom. Mám túžbu požiadať Pána o milosť, aby sme vždy dôverovali tejto mame, ktorá nás bráni, učí, pomáha nám rásť a osvojiť si materinskú reč.-jk-








All the contents on this site are copyrighted ©.