František: Nechajme sa dotknúť silou toho, ktorý premohol svet

Kresťania sú povolaní ohlasovať Ježiša bez strachu, bez zahanbenia a bez triumfalizmu, poznamenal dnes pápež František počas rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Svätý Otec upozornil na riziko byť „kresťanmi bez vzkriesenia“ a zopakoval, že Kristus je vždy stredobodom a nádejou nášho života. Ježiš je víťaz, ktorý premohol smrť a hriech. Pápež František vychádzal zo slov Listu sv. Pavla Kolosanom (Kol 2,6-15). Svätý Pavol dnes podľa pápeža vyzýva aj nás, aby sme žili v Kristovi, „hlboko zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere“.

„Ježiš vstal z mŕtvych!“, toto je kľúčový bod, zdôraznil pápež. Ako však povedal, nie je vždy ľahké pochopiť ho. Uviedol príklad, ako sa svätý Pavol obrátil na Grékov v Aténach. Tí ho so záujmom počúvali, no len do chvíle, kým nezačal hovoriť o vzkriesení. Táto udalosť je pre nás podľa Svätého Otca skúškou aj dnes:

„Je toľko ‚kresťanov bez vzkriesenia, kresťanov bez vzkrieseného Krista: sprevádzajú Ježiša až k hrobu, plačú, majú ho radi, ale iba potiaľ. Premýšľajúc o tomto postoji kresťanov bez vzkrieseného Krista, som našiel tri druhy takýchto kresťanov, hoci je ich viac: úzkostliví kresťania, ktorí majú strach; ďalej tí ktorí sa hanbia, a napokon triumfalisti. Tieto tri skupiny sa nestretli so vzkrieseným Kristom!

Úzkostliví sú podľa pápeža tí, ktorí ráno po vzkriesení odchádzajú, pretože majú strach. Apoštoli sa zo strachu pred Židmi zatvoria vo Večeradle a plače aj Mária Magdaléna, pretože Pánovo telo odniesli preč. „Ustráchaní sa boja pomyslieť na vzkriesenie,“ tvrdí pápež. Akoby zostali „v prvej časti partitúry“, „majú zo vzkriesenia strach“.

Potom sú tu kresťania zahanbení. „Priznať si, že Ježiš vstal z mŕtvych, v nich tak trochu vyvoláva zahanbenie pred týmto svetom“, ktorý napreduje vo vede. Týmto kresťanom Pavol hovorí, aby si dávali pozor, aby ich nikto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením založeným na ľudských obyčajoch. Podľa pápeža sa práve títo kresťania hanbia povedať, že „Ježiš, so svojim telom, so svojimi ranami, vstal z mŕtvych“.

Nakoniec je tu skupina kresťanov, ktorí „vo svojom najhlbšom vnútri neveria vo Vzkrieseného a chceli by majestátnejšie vzkriesenie, než je to skutočné“. Toto sú kresťania triumfalisti: „Nepoznajú slovo «triumf», iba «triumfalizmus», pretože majú akoby komplex menejcennosti a chcú konať... Keď sa pozrieme na týchto kresťanov, so všetkými tými triumfalistickými postojmi v ich živote, v ich rečiach a v ich pastorácii, pri liturgii, mnohé veci sú len naoko. Je to preto, lebo v hĺbke svojej duše neveria dôsledne vo Vzkrieseného. No On je víťaz, je Vzkriesený! Zvíťazil. Z tohto dôvodu možno jednoducho, bez obáv, bez strachu a bez triumfalizmu, hľadieť na vzkrieseného Pána, na jeho krásu, aj vložiť prsty do jeho rán a ruku do jeho boka.“

Toto je posolstvo, ako povedal Svätý Otec, ktoré nám zanecháva svätý Pavol: Kristus „je všetkým“, je úplnosťou a nádejou, pretože „je Ženíchom, Víťazom“. Dnešné evanjelium (Lk 6, 12-19) nám ukazuje zástup ľudí, ktorí ho prišli počúvať. Je medzi nimi aj veľa tých, ktorých trápia neduhy, a snažia sa ho dotknúť, pretože z neho „vychádzala sila a uzdravovala všetkých“:

„Naša viera je viera vo Vzkrieseného: on víťazí nad svetom! Vykročme smerom k nemu a tak ako tí chorí, nechajme sa ním dotknúť, jeho silou, pretože on je z mäsa a kostí, nie je len nejakou spirituálnou ideou... On je živý. Skutočne vstal z mŕtvych, a tak premohol svet. Nech nám Pán dá milosť týmto veciam porozumieť a uvádzať ich do života!“ –mf–