Pápež František v piatkovej homílii o radosti kresťanov

Kresťan má byť vždy radostný, ako keby išiel na svadbu, uviedol pápež František v homílii rannej svätej omše v Dome sv. Marty v piatok 6. septembra 2013. Zdôraznil tiež, že musíme prekonať pokušenie dávať novosť evanjelia do starých mechov a zopakoval, že sviatosť manželstva je obrazom spojenia Krista s Cirkvou.

„Keď je tu ženích, nedá sa postiť, nemožno byť smutní“ – povedal Svätý Otec a zameral svoju homíliu na odpoveď Ježiša zákonníkom z dnešného úryvku evanjelia. Upozornil, že Pán sa často vracia k tomuto obrazu ženícha. Ježiš nám predstavuje vzťah medzi ním a Cirkvou ako svadbu. „Myslím si,“ – povedal pápež –, „že toto je ten najhlbší dôvod, prečo Cirkev tak chráni sviatosť manželstva a nazýva ho veľkou sviatosťou, pretože skutočne ide o obraz spojenia Krista s Cirkvou.“ Svätý Otec sa ďalej zameral na dva postoje, ktoré by mal kresťan žiť na tejto svadbe: prvým z nich je radosť, pretože ide o veľkú slávnosť“:

„Kresťan je zo svojej podstaty radostný. Preto, keď sa na konci evanjelia hovorí o víne, pripomína mi to svadbu v Káne. Preto Ježiš urobil ten zázrak, preto Mária, keď si uvedomila, že nemajú vína – a bez vína nemôže byť oslava... Predstavte si svadbu s popíjaním čaju alebo ovocnej šťavy: nie, to nejde, je oslava – Mária prosí o zázrak. A tak je to aj v kresťanskom živote. Kresťanský život zahŕňa tento radostný postoj, túto radosť srdca.“

Samozrejme, existujú chvíle kríža, momenty bolesti, dodal pápež, „ale vždy je tu hlboký pokoj, radosť, pretože kresťanský život sa prežíva ako svadobná hostina Ježiša Krista a Cirkvi“. Svätý Otec pripomenul, ako niektorí prví mučeníci šli k mučeníctvu, akoby išli na svadbu, aj vtedy mali „radostné srdce“. Cirkev sa spája s Pánom „ako nevesta so svojím ženíchom a vie, že na konci sveta bude definitívna hostina“. Druhý prístup, ktorý si podľa Svätého Otca má kresťan osvojiť, sa nachádza v podobenstve o svadbe kráľovho syna. Všetci sú pozvaní na hostinu: dobrí, aj zlí. Ale keď sa hostina začne, kráľ pozerá, kto nemá svadobné rúcho:

„Napadne nám, ako to je? Boli pozvaní z krížnych ciest a žiada sa od nich svadobný odev? To nejde. Čo to znamená? Je to jednoduché! Aby sme mohli vstúpiť na svadobnú hostinu, Boh od nás žiada len jedno: úplnosť. Ženích je najdôležitejší. V ženíchovi sa napĺňa všetko! A toto nás privádza k prvému čítaniu, ktoré veľmi dôrazne hovorí o Ježišovej absolútnosti. Prvorodený zo všetkého stvorenia. V ňom bolo všetko stvorené, skrze neho a pre neho bolo všetko stvorené. Všetko! On a len on je stredobodom!“

Ježiš „je aj hlavou tela Cirkvi, on je počiatok. Jemu dal Boh plnosť, prvenstvo, aby v ňom bolo všetko zmierené“. Teda ako je prvým postojom hostina, druhým je uznanie Ježiša ako Jediného! Pán nás žiada „len o toto: uznať ho ako Jediného ženícha“. On „je stále verný a aj od nás žiada vernosť“. To je dôvod, prečo, ak to nie je táto veľká hostina, nemôžeme robiť našu malú hostinu. Pán nám hovorí, že nikto nemôže slúžiť dvom pánom: alebo bude slúžiť Bohu, alebo svetu:

„Toto je druhý kresťanský postoj: uznať Ježiša ako jediného, centrum, absolútno. Ale vždy budeme v pokušení dávať túto novosť evanjelia, toto nové víno do starých mechov... A hriech; všetci sme hriešnici. Priznajme si: Toto je hriech. Nehovor, že to ide dokopy. Nie! Staré mechy nemôžu obsahovať nové víno. Toto je novosť evanjelia. Ježiš je ženích, ktorý si berie Cirkev, miluje Cirkev, dáva za Cirkev svoj život. Ježiš robí túto svadobnú hostinu! Ježiš od nás očakáva radosť z oslavy, radosť z toho, že sme kresťania. A vyžaduje tiež úplnosť: On je všetko! Ak máme niečo, čo nie je jeho, čiňme pokánie, prosme o odpustenie a napredujme. Nech nám všetkým Pán dá milosť, aby sme vždy mali túto radosť, ako keby sme išli na svadbu. A tiež vernosť jedinému ženíchovi, ktorým je Pán.“ -jk-