František v rannej homílii: Múdrosť rozlišovania duchov

Vatikán, 3. septembra 2013 - Vo svojej rannej homílii v kaplnke Domu sv. Marty Svätý Otec vychádzal zo slov sv. Pavla z Prvého listu Solúnčanom: «Vy, bratia, nie ste vo tme... všetci ste synmi svetla» (porov. 1 Sol 5, 4-5, liturgické čítanie: 1 Sol 5, 1-6.9-11). Pri vysvetlení tejto identity kresťana, ktorú charakterizuje svetlo, poukázal najprv na schopnosť ľudstva využívať svetlo vedeckého poznávania:

„Možno poznávať všetko, na všetko môžeme mať vedu a toto svetlo videnia vecí. No Ježišovo svetlo je niečo iné. – Nie je to svetlo nevedomosti, to nie! – Je to svetlo poznania a múdrosti, no je to niečo iné, než je svetlo tohto sveta. Svetlo, ktoré nám ponúka svet, je svetlo umelé. Je azda silné – to Ježišovo je silnejšie – silné ako ohňostroj, ako blesk fotoaparátu. Ježišovo svetlo však je svetlo tiché, je to svetlo pokojné, svetlo pokoja, ako svetlo vianočnej noci: nič nepredstiera.“

Pápež František ďalej upozornil na nevyhnutnosť duchovného rozlišovania: „Je pravda, že diabol koľkokrát prichádza preoblečený za anjela svetla. Rád imituje Ježiša a robí sa dobrým, prihovára sa nám pokojne, ako sa prihováral Ježišovi po pôste na púšti.“

Preto, povedal ďalej Svätý Otec, potrebujeme si od Pána vyprosovať „múdrosť rozlišovania, aby sme rozpoznali, kedy je to Ježiš, kto nám dáva svetlo, a kedy je to práve démon, prestrojený za anjela svetla. (...) Koľkí si myslia, že žijú vo svetle, a pritom sú vo tmách, no neuvedomujú si to. Aké je to svetlo, ktoré nám ponúka Ježiš? Ježišovo svetlo môžeme rozpoznať, pretože je to svetlo ponížené, nie je to svetlo, ktoré sa natláča. Je pokorné. Je to svetlo mierne, so silou miernosti. Je to svetlo prihovárajúce sa srdcu a je to aj svetlo ponúkajúce kríž. Ak sme v našom vnútornom svetle ľuďmi miernosti, zachytávame Ježišov hlas v srdci a bez strachu hľadíme na kríž: toto je Ježišovo svetlo.“

A čo s takým svetlom, ktoré nás robí namyslenými, vedie nás k povýšenectvu, pohŕdavosti a pýche? „To nie je Ježišovo svetlo. Je to svetlo diabla, preoblečeného za Ježiša, za anjela svetla“ – skonštatoval Svätý Otec ešte raz zopakoval pravidlo na rozpoznanie pravého svetla: „Tam, kde je Ježiš, je vždy poníženosť, miernosť, láska a kríž.“

Svätý Otec sa dotkol aj úryvku z Lukášovho evanjelia o tom, ako Ježiš vyháňa diabla a okolostojacich sa pri tom zmocňuje bázeň (Lk 4, 31-37): „Ježiš nepotrebuje vojsko na vyhnanie démonov. Nepotrebuje pýchu, nepotrebuje silu, namyslenosť. – «Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?» – Toto slovo je slovo ponížené, tiché, plné lásky. Je to slovo, ktoré nás sprevádza v momentoch kríža. Prosme Pána, aby nám dnes udelil milosť svojho svetla a naučil nás rozlišovať, kedy je svetlo od neho a kedy je to svetlo umelé, vytvorené nepriateľom na to, aby nás oklamal.“ -jb-