Príhovor na „Anjel Pána“: Evanjeliovou tesnou bránou je sám Ježiš

Príhovor Svätého Otca Františka v nedeľu 25. augusta 2013 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne pred modlitbou Anjel Pána:


Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium nás pozýva uvažovať nad témou spásy. Ježiš vystupuje z Galiley smerom k mestu Jeruzalemu a po ceste – ako rozpráva evanjelista Lukáš – sa k nemu priblíži akýsi človek a pýta sa ho: «Pane, je málo tých, čo budú spasení?» (Lk 13,23). Ježiš na otázku neodpovedá priamo. Nie je dôležité vedieť, koľkí sa spasia, ale je dôležité skôr vedieť, aká je cesta spásy. A tak vidíme, že Ježiš na otázku odpovedá slovami: «Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť» (v. 24). Čo chce Ježiš povedať? Akou bránou to musíme vojsť? A prečo Ježiš hovorí o tesnej bráne?

Obraz brány sa v evanjeliu viac ráz opakuje a vzťahuje sa na vstup do domu, do rodinného krbu, kde nachádzame bezpečie, lásku, teplo. Ježiš nám hovorí, že je taká brána, ktorou vstupujeme do Božej rodiny, do tepla Božieho domu, do spoločenstva s ním. Touto bránou je sám Ježiš (porov. Jn 10,9) On je brána. On je cestou k spáse. On nás privádza k Otcovi. A tá brána, ktorou je Ježiš, nie je nikdy zatvorená. Táto brána nikdy nie je zavretá, je otvorená vždy a pre všetkých bez rozdielu, bez vylúčenia, bez privilégií. Pretože, ako viete, Ježiš nikoho nevylučuje. – Niekto z vás mi azda môže povedať: „Otče, ale ja som určite vylúčený, pretože som veľký hriešnik: porobil som škaredé veci, toľko som ich v živote popáchal.“ – Nie, nie si vylúčený! Presne pre toto si uprednostnený, pretože Ježiš uprednostňuje hriešnika, vždy, aby mu odpustil, aby ho miloval. Ježiš ťa očakáva, aby ťa objal, aby ti odpustil. Nemaj strach, on ťa očakáva. Vzchop sa, naber odvahu vstúpiť jeho bránou. Všetci sú pozvaní prekročiť prah tejto brány, prejsť prahom brány viery, vstúpiť do jeho života a dovoliť, aby on vstúpil do nášho života, aby ho premenil, obnovil, dal mu plnú a trvalú radosť.

V dnešných dňoch prechádzame popred mnohé brány, ktoré nás pozývajú vstúpiť, sľubujúc šťastie, ktoré, ako si potom uvedomujeme, trvá iba chvíľku, samo sa vyčerpá a nemá budúcnosť. No pýtam sa vás: Akou bránou chceme vstúpiť my? A koho chceme, aby vstúpil bránou do nášho života? Chcel by som to povedať s dôrazom: Nemajme strach vstúpiť bránou viery v Ježiša, dovoliť mu stále väčšmi vstúpiť do nášho života. Nemajme strach vyjsť z našich sebectiev, z našej uzavretosti, z našej ľahostajnosti voči druhým. Pretože Ježiš osvecuje náš život svetlom, ktoré viac nezhasne. Nie je to nejaký ohňostroj, nie je to záblesk! Je to pokojné svetlo, ktoré vždy trvá a dáva nám pokoj. Takéto je svetlo, s ktorým sa stretneme, ak vstúpime Ježišovou bránou.

Zaiste je Ježišova brána tesná, no nie preto, že by to bola nejaká mučiareň. Nie preto. Ale preto, lebo si od nás žiada otvoriť mu naše srdce, uznať, že sme hriešnici, že potrebujeme jeho spásu, jeho odpustenie, jeho lásku; mať pokoru prijať jeho milosrdenstvo a dať sa ním obnoviť. Ježiš nám v evanjeliu hovorí, že byť kresťanmi neznamená nosiť „nálepku“! – Pýtam sa vás: Ste kresťanmi podľa „nálepky“, alebo pravdivo? A každý nech si zodpovie vo svojom vnútri. – Nikdy nebuďme nálepkovými kresťanmi! Buďme kresťanmi pravdivo, v srdci. Byť kresťanmi znamená žiť a dosvedčovať vieru v modlitbe, v skutkoch lásky, v podporovaní spravodlivosti, v konaní dobra. Tesnou bránou, ktorou je Kristus, musí prechádzať celý náš život.

Prosme Pannu Máriu, Bránu do neba, aby nám pomáhala vstúpiť bránou viery, dovoliť, aby jej Syn premenil náš život ako premenil ten jej, aby prinášal všetkým radosť evanjelia.


(Preklad: Jozef Bartkovjak SJ)