František v nedeľnom príhovore: „Kresťan nie je násilný, ale je silný“

Príhovor pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 18. augusta 2013 vo Vatikáne:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnej liturgii počujeme tieto slová Listu Hebrejom: «Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery» (Hebr 12, 1-2). Je to vyjadrenie, ktoré musíme osobitne zdôrazniť v tomto Roku viery. Aj my počas tohto roku máme oči upreté na Ježiša, pretože viera, ktorá je naším „ánom“ voči synovskému vzťahu s Bohom, pochádza od neho, pochádza od Ježiša. On je jediným prostredníkom tohto vzťahu medzi nami a naším Otcom, ktorý je na nebesiach. Ježiš je Syn, a my sme synovia v ňom.

No Božie slovo tejto nedele obsahuje aj jedno Ježišovo slovo, ktoré nás uvádza do krízy, a ktoré je potrebné vysvetliť, pretože v opačnom prípade môže vyvolať nedorozumenia. Ježiš hovorí učeníkom: «Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie» (Lk 12,51). Čo to znamená? Znamená to, že viera nie je záležitosťou nejakej dekorácie, ozdoby. Žiť vieru neznamená ozdobiť život trochou náboženstva, akoby to bola nejaká torta, ktorá sa vyzdobí šľahačkou. Nie, viera nie je toto. Viera si vyžaduje zvoliť si Boha ako základné kritérium života, a Boh nie je prázdny, Boh nie je neutrálny, Boh je vždy pozitívny, Boh je láska, a láska je pozitívna! Po tom, ako Ježiš prišiel na svet, nemožno konať tak, akoby sme Boha neboli spoznali. Akoby bol niečím abstraktným, prázdnym, niečím, čo sa vzťahuje iba na pomenovanie; nie, Boh má konkrétnu tvár, má meno: Boh je milosrdenstvo, Boh je vernosť, je život, ktorý sa dáva nám všetkým. Preto Ježiš hovorí: prišiel som priniesť rozdelenie. Nie akoby Ježiš chcel rozdeliť ľudí medzi sebou, ale naopak: Ježiš je náš pokoj, je naše zmierenie! No tento pokoj nie je mŕtvolným pokojom, nie je to neutralita. Ježiš neprináša neutralitu, tento pokoj nie je kompromis za každú cenu. Nasledovať Ježiša znamená zrieknuť sa zla, egoizmu, a vybrať si dobro, pravdu, spravodlivosť, aj keď si to vyžaduje obetu a zrieknutie sa vlastných záujmov. A toto zaiste rozdeľuje. Vieme, že to rozdeľuje aj najužšie vzťahy. No pozor! Nie je to Ježiš, kto rozdeľuje! On kladie kritérium: žiť pre seba samých, alebo žiť pre Boha a pre druhých; nechať sa obsluhovať, alebo slúžiť; poslúchať vlastné ja, alebo poslúchať Boha. Tu vidíme, v akom zmysle je Ježiš «znamením protirečenia» (por. Lk 2,34).

Toto slovo evanjelia teda naozaj nedáva oprávnenie pre použitie sily na šírenie viery. Je to práve naopak: skutočná sila kresťanstva je sila pravdy a lásky, ktorá nesie so sebou zrieknutie sa každého násilia. Viera a násilie sú nezlučiteľné. Viera a násilie sú nezlučiteľné! Avšak viera a sila sa k sebe hodia. Kresťan nie je násilný, ale je silný. Akou silou? Miernosťou, silou miernosti, silou lásky.

Drahí priatelia, aj medzi Ježišovými príbuznými boli niektorí, čo od istého momentu nezdieľali jeho spôsob života a kázania, hovorí nám o tom evanjelium (por. Mk 3,20-21). Ale jeho Matka ho nasledovala vždy verne, s pohľadom svojho srdca stále upretým na Ježiša, Syna Najvyššieho, a na jeho tajomstvo. A nakoniec, vďaka Máriinej viere, sa Ježišovi príbuzní začlenili do prvokresťanského spoločenstva (por. Sk 1,14). Prosme Máriu, aby pomáhala aj nám mať zrak pevne upretý na Ježiša a vždy ho nasledovať, aj vtedy, keď nás to niečo stojí.“

Svätý Otec sa následne spolu s veriacimi pomodlil zvyčajnú mariánsku modlitbu a udelil im svoje požehnanie. Potom pozdravil skupiny pútnikov a pripomenul im hlavnú myšlienku svojho príhovoru: „Pamätajte si toto: nasledovať Ježiša neznamená neutrálnosť, nasledovať Ježiša znamená zaangažovanie, pretože viera nie je niečím dekoratívnym, ale silou duše!“ Vyslovil tiež konkrétne výzvy k modlitbe: „Chcel by som poprosiť o modlitbu za obete stroskotania trajektu na Filipínach, aj za rodiny… toľké utrpenie! Pokračujme tiež v modlitbe za pokoj v Egypte. Všetci spoločne: Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás!“ (Opakuje s prítomnými: „Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás!“)

Preklad: Jozef Bartkovjak SJ