Zamyslenie P. Milana Bubáka: Radikalizmus voči zlu

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD nad liturgickými textami 20. nedele v cezročnom období. Dal mu názov Radikalizmus voči zlu

Istý novokňaz bol určený za kaplána do jednej pre neho neznámej farnosti. Samozrejme plný horlivosti, sa rozhodol kázať o veciach, ktoré považoval za dôležité. Hneď vo svojej prvej kázni sa pustil do neresti stávkovania do koní. Kázeň mu nevyšla. Po jej skončení totiž prišiel za nim jeden z farníkov a hovorí: „Otče, možno ste si nevšimli, ale celá táto naša oblasť je známa svojimi nádhernými koňmi. Mnohí ľudia si chovaním koní zarábajú na živobytie. Nemôžete tak hovoriť. Tým by ste zničili zdroj ich nevyhnutných príjmov.“ Na budúcu nedeľu sa teda kaplán rozhodol nedotýkať sa už tohto problému, ale namiesto neho hovoriť o hriechu fajčenia a jeho dôsledkoch a to nielen na toho, kto fajčí ale aj na jeho priateľov a rodinu. No na tvárach svojich poslucháčov spozoroval, že ani táto jeho reč sa im nepáči. Mnohí totiž, ako sa neskôr dozvedel, sa zaoberali pestovaním tabaku a tak aj tu šlo o otázku živobytia. V tretiu nedeľu hovoril o hriechu alkoholizmu. No ani táto jeho kázeň nebola prijatá s porozumením. Totiž, ako sa znova dozvedel, na území farnosti sa nachádza jedna z najlepších páleníc alkoholu v celom širokom ďalekom okolí, v ktorej je zamestnaných mnoho z jeho farníkov. A tak, celý zúfalý sa pýta svojho farníka, ktorý mu tieto veci oznamoval: „O čom mám teda potom kázať?“ „Kážte napríklad o tých prekliatych komunistoch, ktorí vyčíňajú v Číne. Tým sa určite nikoho nedotknete a vaše kázne budú naisto prijaté s porozumením a súhlasom,“ hovorí mu farník.

Božie slovo dnešnej nedele má však ale iný postoj. V prvom čítaní sme sa mali možnosť vžiť do osudu proroka Jeremiáša, ktorý bol svojimi súčasníkmi hodený do cisterny, pretože ich dráždil: už nemohli počúvať jeho výčitky, ktoré im adresoval kvôli páchaniu zlých skutkov. A Ježiš, tento strojca pokoja, hovorí v nedeľu o ohni a rozdelení medzi ľuďmi: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem a čo chcem? Len aby už vzplanul. Myslíte si, že som prišiel pokoj priniesť na zem? Nie pokoj, ale rozdelenie.“

Tieto slová Ježišove sa nám zdajú dosť kontroverzné. Keď si totiž uvedomíme, že Ježiš hovoril často o pokoji, o odpúšťaní, láske a porozumení, ako keby tieto jeho slová z nedeľného evanjelia narúšali celok obrazu jeho osobnosti, ktorý nosíme vo svojej mysli. Bol za pokoj, alebo za rozdelenie? Bol za oheň alebo za miernosť?

Bol za jedno aj za druhé: aj za pokoj aj za rozdelenie. Za oheň radikalizmu, ale aj za miernosť kompromisu. Totiž život človeka to je veľký komplex. Situácie, na ktoré narážame, sú veľmi rôzne a komplikované a preto nejestvujú rovnaké odpovede na všetky problémy. Jednoducho treba vychádzať z daností konkrétnej situácie a reagovať tak, ako si to tá-ktorá okolnosť práve vyžaduje.

V našom živote sú situácie, kedy je možné sa s ľuďmi dohodnúť a hľadať kompromis bez toho, že by sme zrádzali nejakú dôležitú zásadu. Sú ale aj také situácie, kde kompromis alebo mlčanie by bolo zradou zásad a pravdy. A presne o takýchto prípadoch hovorí Ježiš.

Dejiny ľudstva sú plné mučeníkov za pravdu, ktorí boli týraní alebo položili svoj život za pravdu. Niektorí boli rehabilitovaní posmrtne, a aspoň takto sa im dostalo zadosťučinenia v tom zmysle, že sa uznala hrdinskosť a oprávnenosť ich postojov. No sú aj takí, ktorých si už nikto nevšimol.

Teológ Liam Sword spomína zo svojich seminárskych čias takúto príhodu. Študoval v národnom seminári Írskej cirkvi v Maynouth. Hovorí, že z času na čas sa zvykol poprechádzať po miestnom cintoríne, na ktorom boli pochovaní mnohí významní profesori a členovia fakulty. Ich hroby sú honosné a na ich náhrobkoch je popísaných veľa chvál. Je tam ale jeden hrob, ktorý nemá na sebe žiadnu chválu. Iba meno: Walter MacDonald. Kto bol tento človek? Prečo nemá na náhrobku žiaden citát, ktorý by prezrádzal čosi z jeho života? Odpoveďou sa zdá byť jeden latinský nenápadný nápis, ktorý sa nachádza na samom spodku náhrobku: Obiit in festo Sancti Athanasii (zomrel na sviatok sv. Atanáza). Tento nápis je dosť neobvyklý no možno práve preto sa zdá byť odpoveďou na spomínaný problém. Sv. Atanáz bol totiž biskupom v Alexandrii vo 4. storočí. Niektorí jeho súčasníci ho dosť nenávideli, pretože vážne poukazoval na ich nesprávne postoje a omyly, včetne vladára. Ten ho za to päť krát poslal do vyhnanstva. Na základe tohto jeho údelu sa v cirkvi zaužívala veta: Athanasius contra mundum (Atanáz proti svetu). Walter MacDonald bol pravdepodobne takým, ako tento Sv. Atanáz, a to bol dôvod, prečo mal byť aj po smrti zabudnutý. Neskôr sa naozaj aj stalo, že istý spisovateľ (Sean O‘Casey) napísal o ňom knihu. dal si tú námahu a preskúmal život zabudnutého profesora z Maynouthu.

Odvaha je vlastnosť, ktorá veľmi chýba ľuďom nášho veku. Vlastne chýbala vždy. Odvaha v boji proti zlu. O koľko menej zla by sa bolo bývalo vykonalo, keby sa bolo našlo viacej odvážnych ľudí? Napríklad keby počas nacistického režimu v Nemecku boli ľudia, ktorí do veci videli, hovorili viac. To isté v iných režimoch: či už v Apartheide v Južnej Afrike, v komunistickom Rusku za Stalina alebo v Mao Tze-tungovej Číne. Je pravda, že nie všetci ľudia v týchto režimoch a situáciách boli slepí a hluchí a že mlčali: Máme tu predsa napríklad takého Dietricha Boenhefera, Alexandra Solženicina, Andreja Sacharova, Nelsona Mandelu a pod. No je to len zopár mien. O čo viac bolo tých, ktorí toto zlo videli, a pritom sa robili, že sú slepí.

A práve sem zapadá výzva Ježišova: „Myslíte si, že som prišiel pokoj priniesť na zem? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.“ Rozdelenie nie je zmyslom nášho boja proti zlu v nás a okolo nás. Rozdelenie bude skorej jeho dôsledkom. Niektorí neradi žijeme v rozdelení. A preto si radšej volíme chameleónske prispôsobovanie sa. A platíme za to veľkú cenu: zriekame sa pevnej chrbtovej kosti a zrádzame pravdu.

Ktoré veci okolo mňa potrebujú, aby som si ich viacej všímal? A o nich dokonca aj hovoril? V mojom osobnom živote?, v mojej rodine?, na mojom pracovisku?, v spoločenskej oblasti?, v politike? Kde potrebujem viac hovoriť namiesto toho, aby som mlčal?