Posolstvo Svätého Otca Františka moslimom celého sveta k ukončeniu Ramadánu (Id
Al-Fitr)
Moslimom celého sveta
Je pre mňa veľkým potešením obrátiť sa na vás
pri príležitosti slávenia „Id Al-Fitr“, ktoré ukončuje mesiac Ramadán, venovaný v
prvom rade pôstu, modlitbe a almužne. Je už tradíciou, že pri tejto príležitosti
vám Pápežská rada pre medzináboženský dialóg zasiela blahoprajné posolstvo s pripojenou
témou, navrhnutou pre spoločné uvažovanie.
Tento rok, prvý v mojom pontifikáte,
som sa rozhodol osobne podpísať toto tradičné posolstvo a zaslať vám ho, drahí priatelia,
ako vyjadrenie úcty a priateľstva voči všetkým moslimom, osobitne tým, ktorí sú náboženskými
predstaviteľmi.
Ako všetci viete, keď ma kardináli zvolili za biskupa Ríma
a univerzálneho pastiera Katolíckej cirkvi, zvolil som si meno Františka, veľmi známeho
svätca, ktorý hlboko miloval Boha a každú ľudskú bytosť, až tak, že ho nazývali „univerzálnym
bratom“. Miloval núdznych, chorých a chudobných, pomáhal im a slúžil. Dokonca venoval
aj veľkú starostlivosť stvorenstvu.
Som si vedomý toho, že v tomto období
je pre moslimov veľmi dôležitý rodinný a sociálny rozmer a stojí za povšimnutie, že
v každej z týchto oblastí jestvujú isté paralely s kresťanskou vierou a praxou.
Téma, nad ktorou by som tento rok chcel uvažovať spolu s vami a so všetkými, ktorí
budú čítať toto posolstvo, ktorá sa týka ako moslimov, tak i kresťanov, je podporovanie
vzájomnej úcty prostredníctvom výchovy. Tohtoročná téma má v úmysle zdôrazniť význam
výchovy spôsobom, akým si vzájomne rozumieme, na základe vzájomnej úcty. „Úcta“ znamená
postoj ohľaduplnosti voči osobám, ku ktorým živíme v sebe uznanie a obdiv. „Vzájomná“
znamená, že toto nie je jednosmerný proces, ale niečo, o čo sa delia obe strany.
To,
čo sme povolaní rešpektovať u každej osoby, je predovšetkým jej život, jej fyzická
integrita, jej dôstojnosť a práva, ktoré z nej plynú, jej dobrá povesť, jej vlastníctvo,
jej etnická a kultúrna totožnosť, jej myšlienky a jej politické rozhodnutia. Sme preto
pozvaní myslieť, hovoriť a písať o druhom úctivým spôsobom, nielen v jeho prítomnosti,
ale vždy a všade, vyhýbajúc sa nespravodlivej kritike alebo očierňovaniu.
Pri
dosahovaní tohto cieľa zohrávajú svoju úlohu rodiny, školy, náboženské vyučovanie
a každý druh spoločenských komunikačných prostriedkov. Keď sa dostávame k vzájomnej
úcte v medzináboženských vzťahoch, osobitne medzi kresťanmi a moslimami, sme pozvaní
mať v úcte náboženstvo toho druhého, jeho náuku, symboly a hodnoty. Osobitná úcta
je potrebná voči náboženským vodcom a voči miestam kultu. Aké bolestné sú útoky na
jedno či druhé!
Samozrejme, keď preukazujeme úctu náboženstvu iných alebo
keď im vyjadrujeme blahoprianie pri príležitosti náboženskej oslavy, chceme sa jednoducho
podeliť s radosťou, bez toho, že by sme to vzťahovali k obsahu ich náboženského presvedčenia.
Pokiaľ ide o výchovu moslimskej a kresťanskej mládeže, musíme formovať našich
mladých k tomu, aby o druhých náboženstvách a ich prívržencoch zmýšľali a rozprávali
úctivým spôsobom, vyhýbajúc sa zosmiešňovaniu alebo znevažovaniu ich názorov a praktík.
Všetci
vieme, že vzájomný rešpekt má zásadný význam v každom ľudskom vzťahu,osobitne
medzi osobami, ktoré vyznávajú jednu náboženskú vieru. Takto môže rásť úprimné a trvalé
priateľstvo.
Pri prijatí diplomatického zboru akreditovaného pri Svätej
stolici 22. marca 2013 som povedal: „Nemožno žiť skutočné vzťahy k Bohu pri ignorovaní
druhých. Preto je dôležité zintenzívniť dialóg medzi rozličnými náboženstvami, mám
na mysli predovšetkým dialóg s islamom, a veľmi som ocenil prítomnosť veľkého počtu
občianskych i náboženských predstaviteľov islamského sveta pri omši na začiatku mojej
služby.“
Týmito slovami som chcel znova poukázať na veľkú dôležitosť dialógu
a spolupráce medzi veriacimi, osobitne medzi kresťanmi a moslimami, a na nevyhnutnosť
jeho posilnenia.
S týmito pocitmi sa obnovuje moja nádej, že všetci kresťania
i moslimovia budú môcť byť skutočnými podporovateľmi vzájomnej úcty a priateľstva,
osobitne prostredníctvom výchovy.
Na záver vás uisťujem o svojich najlepších
žičeniach a modlitbách, aby vaše životy mohli oslavovať Najvyššieho a prinášať radosť
tým, ktorí sú okolo vás.