Výročie posviacky Santa Maria Maggiore, obľúbenej baziliky pápeža Františka

V dnešný deň, ktorý je výročím posvätenia hlavnej mariánskej baziliky v Ríme, Santa Maria Maggiore, sa tu každoročne slávi svätá omša a vešpery s tradičným dažďom lupienkov bielych ruží. Je pripomienkou zázračného sneženia, od ktorého pochádza jej druhý názov: Bazilika Panny Márie snežnej. Uchováva vzácny obraz Panny Márie Salus populi Romani, pred ktorým sa pápež František modlil tesne pred začiatkom jeho nedávnej prvej apoštolskej cesty do Brazílie, aj po jej úspešnom ukončení.

Svätý Otec upozornil na blížiaci sa sviatok už včera po modlitbe Anjel Pána: „Zajtra si ako Rimania pripomenieme našu Matku, Salus Populi Romani: poprosme ju, aby nás chránila.“ Po modlitbe Zdravas Mária – na výzvu pápeža – pútnici na vatikánskom námestí venovali našej Matke aj búrlivý potlesk.

Bazilika Santa Maria Maggiore, jedna zo štyroch pápežských, je najstaršou západnou mariánskou svätyňou. Legenda hovorí, že 5. augusta 358 sa pápežovi Libériovi zjavila vo sne Panna Mária a žiadala ho, aby dal na mieste, ktoré bude ráno pokryté snehom, postaviť chrám. Rovnaký sen mali v noci zo 4. na 5. augusta aj vznešení a zbožní manželia, ktorí boli bezdetní, a preto sa rozhodli venovať majetok Panne Márii. Modlili sa, aby im zjavila, akým spôsobom to majú urobiť. Zbožný šľachtic so svojou manželkou pochopili, že to, čo videli v noci, nebol len prelud, a ponáhľali sa za pápežom. Stavba chrámu na Eskvilínskom vŕšku bola dokončená za Sixta III., krátko po koncile v Efeze v roku 431, na ktorom bola Panna Mária vyhlásená za Božiu Matku. Stal sa materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii. Odtiaľ pochádza názov bazilika Santa Maria Maggiore (väčšia).

Obraz Panny Márie s Dieťatkom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu) je byzantskou ikonou na dreve, namaľovanou asi v 6. storočí. Rímsky ľud sa k nej utiekal v ťažkých časoch a uctieva si ju ako svoju ochrankyňu. V roku 590, keď zúril v Ríme mor, pápež Gregor nariadil na deň Vzkriesenia nosiť po uliciach obraz Panny Márie. Kamkoľvek sa tento obraz dostal, nákaza zmizla. Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých. Táto rímska bazilika je navštevovaná aj kvôli jasličkám, ktoré sú donesené z betlehemskej maštaľky.

Bazilika Santa Maria Maggiore je spojená aj s históriou nás Slovanov. Práve tu v roku 867 pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka – popri latinčine, gréčtine a hebrejčine. –jk-